Skladba podlahy pre podlahove kurenie

Skladba podlahy pre podlahové kúrenie

Ešte skôr, než sa rozhodneme osádzať okná a dvere v hrubej stavbe, musíme navrhnúť definitívnu skladbu podlahy a zohľadniť v nej naše požiadavky na tepelný odpor, čiže hrúbku izolácie, umiestnenie všetkých inštalácií (kanalizácia, elektrické rozvody, vodoinštalácie, príp. centrálny vysávač) a samozrejme nechať dostatočnú hrúbku na podlahové vykurovanie bez obmedzení.

Aktualizácia blogu Skladba podlahy pre podlahové kúrenie 7.5.2016 na základe údajov z normy STN 73 0540-2, podľa ktorej sa s účinnosťou od 1.1.2016 odporúčané hodnoty menia na normalizované (požadované).

Skladba podlahy pre podlahové kúrenie

Prejdeme si jednotlivé vrstvy podrobnejšie, aby ste si vedeli nakombinovať skladbu ušitú na mieru pre váš dom. V zásade platí, že čím dáme viac tepelnej izolácie, tým lepšie, získame vačší tepelný odpor a udržíme výkon podlahového kúrenia na čo najvyššej hodnote. Preto sa polystyrénu budeme venovať až na koniec, prakticky bude hrúbka polystyrénu čo najväčšia, v rámci možností výšky, ktorú máme k dispozícii. Popisujem vrstvy proti smeru tepelného toku, t.j. od vrchu nadol.

1. Podlahová krytina nad podlahovým kúrením

Drevene parkety nad podlahovym kurenim

Drevené parkety nad podlahovým vykurovaním

Na nášlapnú vrstvu nám stačí rezervovať 10mm. Vo vačšine prípadoch je táto hrúbka dostačujúca, samozrejme pokiaľ si vyberiete podlahu masívnejšiu použite jej skutočnú hrúbku. Ak ešte nemáte krytinu vybratú, rezervujte si radšej 15mm. Z hľadiska prestupu tepla je na tom najlepšie keramická dlažba, najhoršie plávajúca podlaha s použitím penovej podložky. Pozor, termín plávajúca podlaha je v stavebníctve používaný vtedy, keď obsahuje vo svojej skladbe aj zvukovo-izolačnú vrstvu. Čiže plávajúca podlaha môže byť drevená aj laminátová. Nebojte sa použiť pre podlahovku drevené parkety, pokiaľ sú lepené, tak majú lepší prestup tepla ako napr. laminátová podlaha uložená na podložke, ktorá je nežiadúcim izolantom. V samotnom porovnaní materiálov drevo vs. laminát zase ťahá za kratší koniec drevo.

2. Roznášacia vrstva (poter nad podlahové kúrenie)

Normová hodnota hrúbky cementového poteru vrátane uloženej vykurovacej rúrky je 65mm. V zásade platí, že prekrytie trubky by malo byť aspoň 45mm, čiže napr. pri použití systémovej dosky s výstupkami sú do hrúbky 65mm zarátané už aj samotné výstupky s uloženou rúrkou. Myslite na to, že poterom dorovnávame aj prípadné nerovnosti podkladu, takže jeho hrúbku svojvoľne nezmenšujte, aby sa nestalo, že v určitých miestach nebude krytie dostatočné.

Pokiaľ už teraz viete, že nemáte dostatočnú konštrukčnú výšku na plnohodnotnú skladbu podlahového kúrenia, je možné cementový poter zameniť za anhydritový. Pri týchto poteroch platí, že minimálne krytie by malo byť aspoň 35mm, vzhľadom na množstvo výrobných procesov však odporúčame celkovú hrúbku prekonzultovať priamo s dodávateľom anhydritových poterov.

anhydritovy poter

Anhydritový poter – roznášacia a vyrovnávacia vrstva

Základné rozdiely medzi klasickým cementovým poterom a anhydtritovou zmesou sú hlavne v prestupe tepla. Andydrit nám umožní rýchlejší nábeh podlahovky (to má význam hlavne vtedy, keď riešime aj zónovú reguláciu v každej miestnosti), má lepšiu elasticitu a menšie nároky na konštrukčnú výšku. Z kvalitatívneho hľadiska sa javí ako lepšia voľba, treba však rátať s cenou častokrát vyššou aj o 50% oproti cementovému poteru.

3. Tepelná izolácia: Systémová doska pre podlahové kúrenie

Systémová doska pre podlahové kúrenie

Nie je náhodou, že takmer všetky systémové dosky pre podlahové kúrenie sa dodávajú v hrúbke 30mm. Táto hrúbka a z nej vyplývajúci tepelný odpor totiž zodpovedá minimálnej normovej hodnote 0,75 W/m2.K medzi vykurovanými priestormi, zabezpečí smer tepelného toku podlahového kúrenia smerom nahor a navyše pri použití polystyrénu EPS-T s útlmom kročajového hluku, pri hrúbke 30mm je zabezpečený útlm požadovaných 28dB.

Pokiaľ sa bavíme o spodnom podlaží nad zeminou, platí preň hodnota tepelného odporu 2,50 W/m2.K. Z tejto hodnoty vieme zjednodušeným výpočtom určiť minimálnu hrúbku polystyrénu (EPS), ktorá je 100mm. Použijeme teda 30mm systémovú dosku a podložíme ešte 70mm prídavnej izolácie.

Pokiaľ nechceme systémovú dosku vôbec použiť, je potrebné akceptovať tieto minimálne hrúbky 30 resp. 100mm a nahradiť ich stavebným polystyrénom EPS určeným pre podlahové systémy, tzn. odolávajúcim zaťaženie minimálne 100kPa. Takýto polystyrén sa označuje EPS100 (tvrdený styrodur označujeme XPS a zväčša odoláva zaťaženiu 300kPa a viac)

Existuje niekoľko druhov systémových dosiek, je to však osobitná a obsiahla téma, budem sa jej venovať v ďalšom blogu. V krátkosti ale pripomeniem, že ich z hľadiska funkčnosti a typu montáže delíme na systémové dosky s výstupkami a tzv. systémové dosky tacker. Kým pri prvej je vykurovacia trubka vtláčaná priamo medzi výstupky, pri druhom type je doska rovná a prichytávame rúrku príchytkami. Z hľadiska materiálu ich najčastejšie delíme na dosky z materiálu EPS bez kročajovej izolácie a EPS-T s kročajovou izoláciou. Pre lepšiu orientáciu i z hľadiska ceny si môžete pozrieť ponuku rôznych systémových dosiek od rôznych výrobcov tu: http://www.ozonius.sk/systemova-doska-pre-podlahove-kurenie/

4. Prídavná tepelná izolácia pod podlahové kúrenie

Ako som spomenul už vyššie, platí zásada, čím viac tepelnej izolácie, tým lepšie. Keď si zrátame minimálne hrúbky vrstiev podlahovej krytiny 15mm + poter 65mm + systémová doska 30mm, dostaneme výslednú hrúbku 110mm, čo je vlastne minimálna výška podlahy pre podlahové kúrenie medzi vykurovanými priestormi. Na prízemí k tomu musíme pridať min. 70mm, čiže spolu 180mm.

Aktualizácia blogu: Hrúbky izolácie boli aktualizované podľa požiadaviek normy STN 73 0540-2 z odporúčaných na aktuálne normalizované (požadované) hodnoty podľa prílohy A. Tieto hodnoty budú v platnosti aj po roku 2020, pretože tzv. cieľová hodnota je v našom prípade zhodná s aktuálne normalizovanou.

Skladba podlahy pre podlahové kúrenie na prízemí pri styku so zeminou POZOR!!! Hrúbka 20mm je nahradená od 1.1.2016 hrúbkou 70mm

 

Skladba podlahy pre podlahove kurenie

Skladba podlahy pre podlahové kúrenie medzi vykurovanými priestormi

Pozor, práve do tejto vrstvy prídavnej izolácie ukladáme i ďalšie inštalačné rozvody od vodoinštalácií, rozvodov kúrenia k rozdeľovačom až po kanalizáciu. Hlavne odpadové rúry vzhľadom na svoju hrúbku bývajú častokrát problém, preto s nimi treba od začiatku rátať a určiť hrúbku vrstvy prídavnej izolácie takú, aby prekryli aj najvrchnejšiu časť inštalácií. Netreba tiež zabúdať na prípadné križovanie rúrok, resp. častý prípad križovania vodovodu a elektroinštalácií. Samotné inštalácie je pritom potrebné uložiť čo najúspornejšie, napr. po obvode miestnosti, aby sme si uštrili čas s pracným vyrezávaním polystyrénu.

Na záver ešte jedno upozornenie, na prízemí kladieme polystyrén na hydroizoláciu. Tá je zo živičného materiálu a neodporúča sa priamy styk týchto dvoch materiálov, pretože časom môže dôjsť k znehodnoteniu polystyrénu. Oddeľte ich určite fóliou. Pri styku polystyrénu s cementovým poterom sa takisto odporúča použiť oddeľovaciu fóliu.

Ak Vám i naďalej nie je niečo jasné, napíšte prosím príspevok do diskusie nižšie pod blogom Skladba podlahy pre podlahové kúrenie, radi a ochotne obratom poradíme.

105,282 total views, 23 views today

115 názorov na “Skladba podlahy pre podlahové kúrenie

  1. Tomáš Lencsés

    Chcem sa spýtať na 4 veci k teplovodnému podlahovému kúreniu:
    1) V dome chcem robiť zónovú reguláciu (po miestnostiach). Kúrenár mi odporučil (aj z vlastného presvedčenia som viac naklonený) na použitie klasického betónového poteru s plastifikátorom. V článku som sa ale dočítal, že pri zónovej regulácii je lepšie použiť anhydritový. Čo mi odporúčate?
    2) Na podlahové kúrenie plánujem použiť systémovú dosku bez pridanej izolácie a izoláciu chcem riešiť samostatne. Je to dobrý nápad? Klasický zelený styrodur sa asi na podlahu použiť nedá či?
    3) Práve som čítal, že spoločnosť Viega vyvinula tenký poter o hrúbke 15 mm (base flat). Je to dobré riešenie, nezníži sa tým kvalita podlahy?
    4) V základovej doske mám na jednom mieste na ploche asi 4-6 m2 jamu (betón je nižšie asi o 1,5 cm oproti zvyšku). Odporúčate pred pokládkou polystyrénu (a samozrejme hydroizolácie) to +/- vyrovnať (cementovým mliekom, nivelákom….), alebo to mám nechať tak?

    Ďakujem za odpovede.

  2. Ozonius

    Dobry den,

    1) Co sa tyka zonovej regulacie, je potrebne skonstatovat, ze fungovat bude v oboch pripadoch. Rozdiel bude len v rychlosti nabehu, pri klasickom betonovom potere budu reakcie na zmenu teploty pomalsie. Anhydrit ma nizsi tepelny odpor, reakcie budu rychlejsie, ale tiez sa neda hovorit ani len o porovnatelnej rychlosti napr. ako je to pri termostatickych hlaviciach na radiatoroch. Pokial sa zmierite s tym, ze zonova regulacia Vam bude fungovat skor na principe dlhodobeho nastavenia roznych teplot v miestnostiach, kludne mozete pouzit aj cementovy poter. (napr. ked viete, ze v spalni alebo pracovni budete chciet mat dlhodobo nastavenu nizsiu teplotu ako povedzme v obyvacke a detskej izbe)

    2) Pouzitie systemovej dosky bez izolacie je jeden zo standardnych sposobov, musim vsak podotknut, ze nie vzdy lacnejsi, nakolko samotna folia s vystupkami ma tiez svoju cenu a kedze sa nepredava v takych velkych objemoch ako klasicka systemova doska so standardnou hrubkou 30mm, tak je ta cena zbytocne vysoka. Styrodur sa na podlahu samozrejme vyuzit da, tepelny odpor je priblizne rovanky ako pri polystyrene EPS, hlavny rozdiel je v zatazitelnosti. Pre bezne miestnosti vsak nevidim dovod pouzit styrodur, je to zbytocne drahsie riesenie. Navyse pokial kladieme polystyren na poschodie, je vhodne pouzit polystyren EPS-T, ktory ma aj utlm krojajoveho hluku. Tejto teme sme sa venovali v dvoch blogoch: http://www.ozonius.sk/blog/5-rad-ako-si-vybrat-kvalitnu-systemovu-dosku-pre-podlahove-kurenie/ alebo http://www.ozonius.sk/blog/polystyren-eps-vs-eps-t-vyroba-a-porovnanie-vlastnosti/

    3) Nepoznam detailne tento produkt, ale samotny vyrobca Viega je zarukou dobreho riesenia. V sucasnej dobe prakticky kazdy nemecky vyrobca ma podobnu alternativu. Opat vsak musim konstatovat, ze na slovenske pomery je cena tychto specialnych poterov prilis vysoka, dokonca omnoho vyssia nez anhydrit.

    4) V zasade by sa taketo podstatne nerovnosti vzdy mali vyrovnat nivelakom alebo aspon cementovym mliekom. Pokial by to nebola „jama“ ale povedzme plynula sikma plocha, dalo by sa to vyriesit aj tak, ze sa na tuto plochu polozia vsetky vrstvy a dorovnalo by sa to roznasacou vrstvou poteru. Vo Vasom pripade vsak odporucam vyrovnat uz podklad.

    Dufam, ze som Vam odpovedami pomohol, pokial by ste mali doplnujuce otazky, kludne napiste do tohto vlakna, pomozeme tym mozno aj ostatnym citatelom.

    1. Tomáš Lencsés

      Ďakujem za odpovede. Na ten Styrodur som sa pýtal kvôli tomu, že mi z iných prác na stavbe vystalo relatívne dosť kusov rôznych hrúbok a bolo by ich škoda vyhadzovať. Jedná sa o zelený styrodur 2800 C. A nad tým EPS-T som začal rozmýšľať práve po prečítaní článku na tomto webe. Takže musím skonštatovať, že k riešeniu podlahy vo svojom dome som najviac relevantných a trefných informácií získal práve na Vašom webe. Ďakujem.

  3. Palo

    Zdravim,

    bol by som rad keby ste mi poradili s nasledovnymi problemami:
    1. Odporuca sa pouzit EPS-T na prizemi z dovodu akustickej izolacie v pripade ked staviam v radovej zastavbe a mam so susedom spolocnu betonovu podkladovu platnu ?
    2. Ak chcem podlahove kurenie na poschodi len na chodbe a v kupelni a radiatorove kurenie v spalni a detskej izbe, ako vyriesit vyrovnanie podlahy? Myslim tym ze na chodbu a do kupelne pojde systemova doska s EPS-T vo vyske napr. 30mm a do spacich casti mam dat len EPS-T hrubky 30mm?
    3. Je mozne kombinovat potery na jednom poschodi? Napr. v kupelni a chodbe dat anhydritovy a tam kde nemam podlahove kurenie dat cementovy poter?

    Fest diky za radu.

    1. Ozonius

      Dobry den,

      Skusim odpovedat co najstrucnejsie, aby som priamo reagoval na otazky. Ak bude potrebne temu rozvinut, kludne este napiste co potrebujete na doplnenie.

      1. Akusticka alebo krocajova izolacia na prizemi je samostatna tema, vy sa specialne pytate, ci ju pouzit kvoli tomu, ze ste v radovej zastavbe a mate spolocnu platnu. Mate vsak aj oddelujucu stenu a ta je hlavnym “pohltacom” hluku, cize tohoto sa bat netreba. Hluk od podlahy sa distribuuje hlavne do priestoru Vasej miestnosti, od stien je podlaha oddelena dilatacnym pasom prave kvoli preruseniu sirenia hluku. Tiez je mozne polozit otazku, ci vobec pouzit krocajovu izolaciu na prizemi, ked pod nim uz nie je ziadna miestnost. Ma to vyznam kvoli sireniu hluku do miestnosti na prizemi, akusticka izolacia cast toho hluku pohlti.

      2.-3. Vyrovnanie podlahy bude riesenie presne tak ako ste napisal, pod podlahove kurenie mozete zvolit systemovu dosku 30mm EPS-T a do miestnosti, kde pojdu len radiatory date stavebny polystyren. Pokial zozeniete EPS-T v stavebninach, tak super, obavam sa vsak, ze vacsina stavebnin ma naskladnene len EPS, ktory ma sice vacsiu zatazitelnost, ale ziadnu krocajovu izolaciu. Po konzultacii s poterarmi by ste dokonca mohol pouzit polystyren s vacsou hrubkou v miestnostiach, kde nebude podlahove kurenie, pretoze tam nie je nutna taka hrubka poteru. Tymto sa tiez dostavame k Vasej tretej otazke, aj samotne potery je mozne kombinovat, podmienkou je len oddelenie tychto ploch dilatacnym profilom. A je potrebne si uvedomit, ze to zrejme bude drahsie riesenie, pretoze poterari budu musiet pouzit dva rozne materialy, co natiahne ich cas prace. Potrebne hrubky pre cementovy poter a anhydrit su tiez rozne, preto je dolezita konzultacia s realizacnou poterarskou firmou, aby vzdy boli pouzite minimalne pozadovane hrubky poterov (ten je drahsi nez izolacia) a maximalne mozne hrubky polystyrenu (ten je lacnejsi nez poter a navyse zvysuje tepelny odpor)

  4. Tomas

    Dobrý deň,

    chcem sa informovať na podlahové kúrenie(teplovodné) , chcel by som robiť podlahové kurenie za pomoci systemovej dosky 5 cm (izolačná vrstva 3cm) nakoľko nemám dostatok svetlej výšky tak mi pod systemovú dosku vychádza ešte izolácia 3 cm podlahový polystyrén grafit. Ide o jedno podlažný nepodpivničený dom, kde sú základy zateplené 4 cm styrodurom. Chcem sa teda informovať či bude stačiť pod sytemovú dosku dať len 3 cm tvrdený grafitový polys., nedôjde k veľkým únikom tepla do zeme resp. nebude zvýšená spotreba lebo podľa nových noriem je izolačná vrstva 10 cm polyst. a viac. ďakujem za odpoveď

    1. Ozonius

      Dakujeme pekne na upozornenie ohladom novej normy, podla nej sme aj aktualizovali text blogu. Tu normu samozrejme registrujeme uz dlhsi cas, bola vydana v roku 2012, ale tieto hodnoty nadobudli ucinnost od 1.1.2016 a teda je nutne uz s nimi ratat. Navyse norma udava aj tzv. cielovu hodnotu, ktora bude platit od 1.1.2020, takze sa odporuca, aby sa stavebnici riadili uz hodnotou cielovou, ktora sa neskor stane normalizovanou.

      K hrubke izolacie: Najprv je nutne povedat, ze rozne izolacie maju rozne sucinitele tepelnej vodivosti a tym vykryju aj iny tepelny odpor. Cisla, ktore budem udavat platia pre polystyren EPS, ktora ma suc.tep.vodivosti 0,04. Aktualna pozadovana hodnota tepelnej izolacie pri styku so zeminou je 10cm, cielova hodnota od r.2020 ostane rovnaka. Na to, aby sme stanovili pozadovanu hrubku izolacie pri pouziti grafitoveho polystyrenu, potrebujeme zistit aky ma tepelny odpor, resp. aky sucinitel tepelnej vodivosti udava. Predpokladam vsak, ze to budu len mierne lepsie hodnoty. Takisto styrodur (existuju rozne typy) ma zrejme mierne lepsie vlastnosti ako klasicky EPS.

      Kazdopadne vy uz mate 4cm styroduru v zakladoch a dalsich 3+3cm pouzijete pod podlahove kurenie, takze splnate aktualne nastavene pozadovane hodnoty. Kedze sam pisete, ze nemate dostatok svetlej vysky, jedine co mozete spravit je co najviac znizit hrubku poteru, aby ste mohol pouzit vacsiu hrubku izolacie. (zaplatite vsak viac za anhydrit, resp. inu liatu podlahu) A tiez mozete zvolit taky material, ktory bude mat co najvacsi tepelny odpor. Takym je nepochybne izolacia PUR, ktora je vsak cenovo omnoho drahsia nez EPS. Samotny prinos vacsej hrubky izolacie je diskutabilny, podla prepoctov pri vypocte tepelnych strat je tento prestup tepla takmer zanedbatelny (ked porovnavame napr. celkovu hrubku 10cm polystyrenu vs. napr. 15cm) Omnoho viac sa tepelna strata prejavuje pri konstrukciach oproti vonkajsiemu prostrediu (obvodove steny, strecha).

      Verim ,ze sme pomohli, ak budete mat dalsie otazky, kludne sem napiste dalsi prispevok alebo nas kontaktujte na info@ozonius.sk

  5. Lukas

    Dobry den
    Chcem sa opytat ci je toto spravny postup,takze podlahy su zaizolovane lepenkou a:
    1)Na lepenku dam ciernu foliu,aby som oddelil lepenku od polystyrenu
    2)Polozim prvu vrstvu polystyrenu,samozrejme pouzijem podlahovy tvrdeny polystyren. 70mm,nalepim dilatacny pas,potom polozim druhu vrstvu polystyrenu a na nu zase ciernu foliu
    3)Kurenar polozi trubky,poprichytava ich a mozu za zaliat poterom cementovym
    S hrubkou izolacie budem este pracovat…kolko cm ma byt ten poter?dakujem

    1. Ozonius

      Dobry den Lukas,

      Ano, postup je spravny. Uz len par poznamok, aby to pre ostatnych citatelov nevyznelo, ze Vas postup je striktny.
      1) Na hydroizolaciu je nutne dat oddelovaciu foliu, jej farba samozrejme nie je dolezita, co sa tyka hrubky, odporuca sa min. 0,2mm, aby bola zabezpecena jej trvacnost a aby sa predislo jej pretrhnutiu
      2,3) pod pojmom „tvrdeny polystyren“ si zvacsa predstavujeme spravidla farebny XPS polystyren s pevnostou 300kPa. Taketo vysoke zatazenie je nutne eliminovat len v miestnostiach s tazkymi bremenami, v garazach, halach a pod. V ostatnych pripadoch (bezny bytovy priestor, resp. bezne izby v rodinnom dome) staci pouzit podlahovy polystyren s minimalnou zatazitelnostou 100kPa, oznacovany ako EPS 100. Zaroven je vsak nutne pripomenut, ze pokial sa trubky prichytavaju priamo na podlahovy polystyren a nie na systemovu dosku tacker alebo vystupky, tak bezne male prichytky by mohli z polystyrenu EPS100 „vyskakovat“. Vtedy sa moze pouzit prave tvrdeny XPS polystyren, v ktorom prichytky dobre drzia, resp. naopak, pouzit EPS100 a zvolit dlhe a zahnute prichytky s vacsimi ostnami. Nezabudnut na to, ze tenku foliu, ktora trci z dilatacneho pasu je nutne rozprestriet na polystyren, aby sa zabranilo zatekaniu poteru do skary medzi polystyrenom a dilatacnym pasom.
      3) Normova hodnota pre standardny cementovy poter je 65mm od spodnej hrany rurky, cize cca 40mm krytie nad rurkou. Tuto hrubku by mali vsak stanovit poterari, ktori budu realne dodavat a realizovat cementovy poter. Jednak zan preberaju zodpovednost a tiez hrubka vo velkej miere zavisi od materialoveho zlozenia poteru (mozu byt v nom spevnujuce aditiva)

      Ak budete mat dalsie otazky, kludne sem napiste dalsi prispevok alebo nas kontaktujte na info@ozonius.sk

  6. Milan

    Dobry den, v clanku sa neuvadza minimalna hrubka podkladoveho betonu, resp. mal by byt aj s karisietou?
    Bolo by mozne vyuzit ako podkladovy beton (na prizemi) aj styrenbeton? Ak ano, tak za akych podmienok?

    1. Ozonius

      Dobrý deň,

      minimálna hrúbka podkladového betónu (C12/15) by mala byť 10cm, vystužená kari sieťou 150×150 hr. 6mm. Pod podkladový betón je potrebné dať zhutnený štrkový násyp hr. 10cm. Doporučujeme Vám to však prekonzultovať s projektantom stavby, nakoľko záleží na konkrétnych podmienkach. Ekostyrén ako plnivo do ľahkých betónov sa používa ako vyrovnávajúca a spádová vrstva.

      1. Milan

        Rekonstruujem prave podlahu v starsom dome a projektantom som teda ja sam:) Mam uz novu vodorovnu hydroizolaciu v muroch a vybral som povodnu podlahu (beton, strk, zemina) do hlbky cca 40 cm pod uroven hydroizolacie v muroch. Vykurovanie planujem riesit podlahovym kurenim. Skladba novej podlahy bude tak ako to odporucate na vasom webe, akurat hydroizolaciu ukladanu na podkladovy beton budem musiet pri stenach vytiahnut az na uroven hydroizolacie v muroch a vytvorit tak akusi „vanu“.
        Skoda, ze nie je mozne vyuzit ekostyren beton ako nosny podklad podlahy, kedze tym by sa podstatne zlepsili tepelnoizolacne vlastnosti celej skladby podlahy.

        Este riesim sposob kurenia v pristavbovej casti domu, ktora je vsak podpivnicena a nie je tam priestor pre realizaciu podlahoveho kurenia, takze zvazujem bud kombinaciu podlahovky s radiatormi alebo so stenovym vykurovanim. Co by ste uprednostnili vy pri tomto vybere radiatory alebo stenove kurenie?
        Skoda, ze nemate v blogoch temu tykajucu sa aj stenoveho vykurovania.
        Dakujem za odpovede.

        1. Ozonius

          Pri porovnani radiatorov versus stenove vykurovanie je volba pomerne jasna. Skusme si zhrnut vyhody oboch sposobov:

          Stenove vykurovanie:
          – podobne ako podlahove vykurovanie, jedna sa o salave teplo, co je prijemnejsie z hladiska tepelnej pohody
          – pracujeme rovnako ako pri podlahovom kureni s nizkym teplotnym spadom, cize setrime potrebnu energiu
          – dokonca i nabeh stenoveho kurenia je omnoho rychlejsi, nakolko rurky nemame prikryte takou masou betonu ako pri podlahovke, ale len omietkou

          Radiatory:
          – rychla regulacia vdaka termostatickej hlavice a vysokeho teplotneho spadu, tzn. ked pustime do radiatora horucu vodu, rychlo vykurime, naopak, ked hlavica prietok zavrie, prakticky sa zastavi prisun tepla do miestnosti
          – nizsia cena (nemusime radiatory napajat na rozdelovac, ktory stoji dalsie financie)

          Vyhody stenoveho kurenia urcite prevysuju nad radiatormi, treba si vsak uvedomit, ze stenu, na ktoru upevnime trubky uz zrejme nijak inak nevyuzijeme, nie je mozne na nu vesat dalsie predmety, alebo zakryvat nabytkom. Dolezite je tiez dodrzat technologicke postupy pri nanasani omietky, k tejto teme Vam urcite poradia samotni omietkari.
          Pokial by ste mali na tom istom podlazi aj nejake podlahove vykurovanie, je mozne rovnaky rozdelovac vyuzit aj na okruhy stenovky.

  7. vladimír

    Dobrý deň,
    Chcel by som sa opýtať, či je možné do tej skladby izolácie 70mm +30mm, čiže 100 mm, juložiť samozrejme na spodnú časť externé nasávanie vzduchu na kozub, pričom tunel ma výšku , myslím 50mm. ide o to, či to nebude ochladzova´t podlahové kúrenie v uvedenom mieste počas nasávania chladného vzduchu z vonkajšieho prostredia. V´daka za odpove´d.

    1. Ozonius

      Dobry den,

      Potrubie tam samozrejme ulozit mozete, pochopitelne vsak v tom mieste nebude pozadovany tepelny odpor, pretoze nad potrubim bude suvisla vrstva izolacie iba 50mm. Pokial teda mate moznost este zvysit celkovu konstrukcnu vysku a vytvorit tak priestor pre ulozenie dalsej izolacie, urobte tak. Pokial nie, tak vlastne ani ina moznost nie je a bude nutne zmierit sa s tym, ze v trase podlahoveho kanala bude zvysena tepelna strata. Stale to nie je nic tragicke vzhladom na to, ze este donedavna bola pozadovana hrubka izolacie na prizemi prave 5cm a navyse sa nebavime o velkej ploche, predpokladam, ze sirka kanala bude max 10cm. Ako opatrenie je mozne zrealizovat tzv. zonu zvyseneho vykonu nad miestom vzduchoveho potrubia tym, ze zhustite vykurovacieho hada cca o pol metra do kazdej strany od vzduchoveho kanalu. Je to mozne urobit bud ako samostatny okruh alebo integrovany. (Bezne sa taketo zony vytvaraju popred presklene steny)

      Pokial budete mat akekolvek ine otazky ohladom podlahoveho kurenia, radi pomozeme.

      So srdecnym pozdravom tim Ozonius.sk

  8. viliam

    Dobry vecer chcem sa opytat mne vychadza na podlahu 7cm eps polystyren a 5 cm systemova doska z toho systemova doska ma 3cm eps polystyren a 2cm su vycnelky .Chcem sa opytat ci mozem tych 7cm eps polystirenu rozdelit na 2 casti a to 4cm eps polystiren a3cm eps polystire + ta systemova doska. cize to bude mat 10 cm izolacie

    Dakujem za odpoved

    1. Ozonius

      Dobry den,

      Samozrejme neexistuje ziadny dovod, preco by ste to nemohli rozdelit. Praveze vo vacsine pripadoch je to k dobru veci, pretoze sa dosiahne lepsie previazanie jednotlivych vrstiev. Navyse niekedy je potrebne dolozit polystyren k instalaciam, ktore mame v podlahe a vtedy je idealne, ked sa ku instalaciam prva vrstva dolozi a druhou vrstvou sa instalacie prekryju.

      S uctivym pozdravom tim Ozonius.sk

  9. Bohdanjmd

    Pekný deň prajem,
    môžem na prízemí bez nepriaznivých následkov vynechať v skladbe vrstiev podkladový betón?
    Na ploche 72m2 (12x6m) by som na udusanú 100mm vrstvu jemného kameňa z lomu frakcie 0-4mm položil v dvoch prekrížených vrstvách 100+100mm EPS100 alebo EPS150. Až EPS by som prekry scelenou fóliou alebo systémovou doskou. Ďalšou vrstvou by bol poter 70mm s armovaním oceľ alebo sklo textilné vlákna/siete.
    EPS by som mohol navzájom zlepiť, aj keď trenie medzi vrstvami jednotlivými doskami EPS, ale aj EPS a udusaným kameňom zabráni pohybu – rozchádzaniu vrstiev.

    Ďakujem za každú cennú radu

    1. Ozonius

      Dobrý deň,

      Aj keď je možné na niektorých stavbách takýto postup vidieť, žiaľ nemôžeme Vám to odporučiť. Držíme sa doporučených skladieb a riadime podľa noriem.

      minimálna hrúbka podkladového betónu (C12/15) by mala byť 10cm, vystužená kari sieťou 150×150 hr. 6mm. Pod podkladový betón je potrebné dať zhutnený štrkový násyp hr. 10cm.

      S úctivým pozdravom tím Ozonius.sk

        1. Bohdanjmd

          Ďakujem pekne za promptnú odpoveď.
          Prosím Vás ešte o jednu radu. Vytvorím podľa odporúčania štandardný pevný betónový základ 100mm železobetónu na udusanom 100mm jemnom 0-4mm kamenom lôžku.
          Môžem potom upustiť od hrubého cementového poteru 65mm respektíve 35mm anhydridového? Použil by som potom na ploche 72m2 (12x6m) lepidla so sklo textilnou sieťou a na tom keramickú dlažbu. Pod ňou by boli použité v dvoch prekrížených vrstvách 100+100mm EPS100 alebo EPS150. Dosiahol by som menší objem hmoty s menšou tepelnou kapacitou.
          S tým lepidlom premýšľam nad dvomi variantmi:
          1) sponami prichytené rúry a lepidlo len aby zakrylo potrubia
          2) do izolačného polystyrénu vyrezať svojpomocne drážky pre rúry alebo nájsť vhodnú pevnú systémovú dosku. Potom by bolo lepidla len na prekrytie drážok a sklo textilnú sieť. Vychádza mi to do 25mm respektíve pri zapustení len do 10mm nad izolačnými EPS doskami. Nad tým by bola keramická dlažba.

          Nemám problém s výškou podlahových vrstiev. Mám momentálne vykopanú podlahu do hĺbky 500mm. Skôr mi ide o zníženie zotrvačnosti sústavy vodného kúrenia.

          Ďakujem pekne za cenné rady

          1. Bohdanjmd

            Myslite že s tou tenkou vrchnom doskou to nie je dobrý nápad? Dlažba a pevný základ pod tenkým poterom by rovnomerne nerozložil záťaž a mohol by praskať?

          2. Ozonius

            Dobry den,

            Teraz sme sa teda preniesli v debate k roznasacej vrstve, pre ktoru takisto platia urcite zasady.
            1) Roznasacia vrstva sluzi na prenesenie lokalneho zatazenia
            2) Sluzi tiez na roznos tepla, jeho akumulaciu a prenos tepelneho toku

            V zmysle normy EN1264 je potrebne nad rurkou zabezpecit minimalne 40mm cementoveho poteru. Pri pouziti inych materialov (napr. anhydrit je tato vyska nizsia, vzdy podla vlastnosti daneho materialu a odporucania jeho vyrobcu.

            Pokial pouzijete iny material a znizite vysku roznasacej vrstvy, bude to mat automaticky nasledky v podobe inej povrchovej teploty podlahy a tiez pri procese roznasania zatazenia.

            Preto sice kategoricky nevylucujeme pouzitie Vami navrhovaneho riesenia, ale nedoporucujeme ho. Pre pouzitie takychto zmien je vzdy potrebne vyjadrenie vyrobcu daneho materialu s odkazom na jeho vlastnosti a spravanie sa materialu pri zmenach teploty a odolnost voci zatazeniu.

            Pokial chcete iba znizit akumulacnu schopnost roznasacej vrstvy, odporucame anhydritovy poter.

            S uctou tim Ozonius.sk

          3. Bohdanjmd

            Ďakujem, rozumiem, s tou tepelnou kapacitou sa budem musieť zmieriť.

            Ešte jedna vec mi vŕta v hlave. Keď sa kladú potrubia, tak zatiaľ som videl klásť spätne potrubia vedľa v susedstve teplého vstupného potrubia. Najma pri vyššej hustote kladenia alebo vyššieho výkonu podlahovky, kde odstup medzi potrubiami je iba 100mm. Na tých dĺžkach tusim max. do 80m sa teplota vratnej vody môže značne ovplyvňovať teplom z prívodného potrubia. Potom sa zbytočne vráti ohriatí voda. Je prosím vás na to nejaké riešenie? Keby boli potrubia ťahané len jedným smerom, tak by sa zas vytvárali teplejšie a chladnejšie zóny. Musím sa zmieriť aj s touto skutočnosťou?

          4. Ozonius

            Dobry den,

            Velke ospravedlnenie za neskorsiu odpoved, pokial to uz pre Vas nie je aktualne, snad to pomoze aspon ostatnym citatelom nasho blogu.
            K vzajomnemu ovplyvnovaniu privodu a spiatocky: Je potrebne si uvedomit, ze k ovplyvnovaniu bude dochadzat za kazdych okolnosti, menit sa bude len intenzita. A nemusime to chapat ako nevyhodu. Pri vypocte sa totiz rata do celkoveho vykonu nielen vykon privodneho potrubia, ale aj vratneho. To, ze medzi nimi nastane vzajomna vymena tepla tym padom vobec nevplyva na celkovy vykon vykurovacej plochy. Podla najnovsej normy su dokonca tendencie, aby teplotny spad bol s co najmensim rozdielom.

  10. Ludo

    Dobrý deň,
    plánujem robiť podlahové kúrenie do staršieho domu ( jednopodlažný prízemný dom), v ktorom som celkovo zrekonštruoval podlahy, skladba podlahy je takáto:
    odstránil som starú podlahu a odstránil vrstvu škvary a následne vykopal zeminu do hĺbky cca 50 cm. Tuto zeminu som nahradil makadámom, ktorý som zhutnil. Na túto vrstvu som uložil nopovú fóliu a následne uložil základný betón o hrúbke cca 15 cm, tento som následne odizoloval hydroizolačnou vrstvou (IPA). Tento betón teda nie je v priamom kontakte so zeminou. Akú vrstvu izolácie pod podlahové odporúčate?

    1. Ozonius

      Dobry den,

      Skladbu podlahy mate zatial pripravenu spravne. To, ze beton nie je v priamom kontakte so zeminou nemeni tepelno-izolacne poziadavky. Stale sa bavime o podlazi, ktore je „v styku so zeminou“ (kladu sa teda nan mensie poziadavky ako na podlazie, ktore by bolo napr. ako predsunuta konstrukcia a pod nim by bola teplota vonkajsieho prostredia)

      Cize odporucana vrstva izolacie je popisana podrobne vyssie v blogu, pri styku so zeminou plati podla novej normy minimalna hrubka izolacie 100mm pri jeho suciniteli tepelnej vodivosti 0,04. (napr. polystyren) Do tejto vrstvy je mozne zapocitat uz aj hrubku systemovej dosky pre podlahove kurenie. Cize napr. ked systemova doska ma 3cm, tak pod nu je este potrebne podlozit aspon 7cm polystyrenu.

      S uctou tim Ozonius.sk

  11. Ján Skovajsa

    Dobrý deń.
    Prosím Vás o radu. Chcem urobiť podl. vykurovanie do výrobnej prevádzky pre užitkové zať. cca 10 KN/m2 kde na povrchu bude leštený betón so vsypom pre pancierové podlahy . Jedná sa o miestnosť o rozmere 9 x 9 metra . Mám po vrstvách zhutnený štrkový podklad viac ako 50 cm. Mám urobený podkladný betón C 25/30 o hrúbke 20 cm , vystužený pri dolnom aj hornom povrchu kari-sieťami KY50 o priem. 8 mm oka 150/150 mm.Na tento podkladný betón dám hydroizoláciu a polystyrén a betonovú dosku .Výšku na izoláciu a betonovú dosku s podlahovým vykurovaním mám 260mm. Chcem použiť na izoláciu STYRODUR 4000CS. Moja otázka znie, aká hruba má byť táto betonová doska s podlahovým vykurovaním, má sa táto betonová doska vyarmovať pri dolnom a hornom povrchu a trubka bude na spodnej kari sieti, alebo najskôr dať trubku na STYRODUR a potom ukladať kari sieť. ján

    1. Ozonius

      Dobry den Jan,

      Co sa tyka zatazitelnosti polystyrenu, vybral ste si uplne dostatocny typ, zatazitelnost Isover Styrodur 4000 CS je 500kPa, co 5x viac prevysuje Vasu poziadavku na uzitkove zatazenie. Co sa tyka poteru, k tomu by sa mala hlavne vyjadrit dodavatelska firma poteru, nakolko pracuju s konkretnymi materialmi, ktore maju specificke vlastnosti. Zo skusenosti je vsak v takychto pripadoch pouzivany beton B20 v hrubke 10cm (Hrubku urcuju tabulky podla zatazitelnosti, zial my ich nemame zatial k dispozicii, poterari urcite ano. Na zaklade Vasho podnetu si ju v dohladnej dobe zabezpecime). Pozor, kari rohoze sa uz nad vrstvou podlahoveho kurenia nepouzivaju! Pre zosilnenie vrstvy sluzi bud zvysenie hrubky alebo aplikacia polypropylenovych vlakien, ktore poter este viac zhustia.

      S uctivym pozdravom tim Ozonius.sk

      1. Ján

        Velmi pekne ďakujem za odpoveď.
        Stačia polypropylénové vlákna na takéto zaťaženie ? Lebo niekde sa pridávaju aj drôty do betónu miesto polypropylenových vlákien.

        s pozdravom Ján

        1. Ozonius

          Konečnú odpoveď musia naozaj povedať poterári, ktorí si pomôžu príslušnými tabuľkami. Treba si však uvedomiť, že sa nebavíme o nosnej konštrukcii, ale len o roznášacej vrstve. Tzn. pre ňu platia iné kritériá, nie je to o stabilite stavby ako takej, ale o roznesení prevádzkového zaťaženia.

          S úctivým pozdravom tím Ozonius.sk

  12. Ján Skovajsa

    POKRAČOVANIE.
    Horna kari sieť musí mať na sebe aspoń 4cm krytie betónu, aby nepopraskala ? Horna plocha betonovej dosky sa po zatuhnutí do 24 hod. nareže na rozmer 3 x 3m do hĺbky asi 20 mm . Čiže v tejto miestnosti bude 9 okruhov po 9 m2.
    Alebo navrhujete iné riešenie ?

    ďakujem pekne za odpoved Ján

  13. Jozef

    Dobry den
    Chcel by som sa opytať či je možne dať podlahove kurenie ked mam len 8cm na celu skladbu podlahoveho kurenia a ked ano tak aky material zvoliť.
    Vopred dakujem Jozef.

    1. Ozonius

      Dobry den Jozef,

      Vyssie v blogu je popisana minimalna skladba podlahy pre prizemie, ktora je pri pouziti polystyrenu EPS aktualne 18cm s tym, ze jej skladba bola 15mm podlahova krytina, 65mm cementovy poter, 100mm polystyren (z toho 30mm standardna systemova doska)

      Akekolvek znizenie tejto skladby podlahy bude vzdy na ukor niecoho a ubytok ktorejkolvek vrtsvy bude mat zase vplyv bud na vlastnosti alebo cenu. Bolo by tiez dobre, aby sme najprv vedeli aky mate vytvoreny podklad (ci tam uz mate nejaku vrstvu izolacie alebo nie, aka je rovinatost podkladu a pod.) Kazdopadne skusime si povedat aspon niekolko moznosti co by ste mohol zrealizovat:

      1.standardny tip: uplne znizenie pridavnej tepelnej izolacie a ponechanie cementoveho poteru
      – existuje systemova doska s nizkou stavebnou vyskou 10-11mm, napr. http://www.ozonius.sk/systemova-doska-s-vystupkami-schutz-eps-150-11-pre-vysoke-zatazenia-4006926.html alebo dokonca uplne bez tepelnej izolacie http://www.ozonius.sk/folia-s-vystupkami-schutz-bez-izolacie-5004521.html ,avsak tato doska bez tepelnej izolacie je urcena prave na uz polozeny stavebny polystyren. Cize pre ulozenie na betonovy povrch uvazujeme skor s prvou alternativou – to mame zatial hr. 1cm. Kedze na podlahovu krytinu si potrebujeme rezervovat tiez minimalne 1cm hrubky, ostale nam ledva 6cm, co je dokonca mierne pod hranicou odporucanej hrubky pre klasicky cementovy poter. Realizovatelne to vsak je, v pripade potreby je mozne do poteru pridat polypropylenove vlakna.

      2.standardny tip: kompromisne riesenie – pouzitie anhydritoveho poteru a mierne zvysenie tepelnej izolacie
      – ratame 2cm systemova doska (existuju vyrobcovia, ktori maju v ponuke aj taketo hrubky, v pripade zaujmu poslem link) 5cm anhydrit aj s vykurovacou rurkou, resp. vystupkami a 1cm rezervujeme na podlahovu krytinu

      3.tip: specializovane riesenia pre nizke stavebne vysky
      – existuje mnozstvo systemov, ktore sa specializuju na nizke konstrukcie podlahy, kazdy z nich si vsak uz vyzaduje specialnu nivelacnu vrstvu, ktora stoji nemale peniaze. Dokazete vsak zvysit tepelny odpor pouzitim hrubsej izolacie. Taketo systemy dodavaju napr. Rehau, Schutz, Uponor… Mozeme o nich popisat viac, ale cena poteru castokrat az stvornasobne presahuje cenu klasickeho cementoveho poteru.

      4.tip: sucha podlahovka
      – toto sa javi ako velmi vhodne riesenie, ale tiez je dvojnasobne drahsie ako bezne standardne podlahove vykurovanie s mokrym procesom. Tu by bola skladba podlahy:
      2cm podkladovy stavebny polystyren EPS
      3cm systemova doska pre suchy system (http://www.ozonius.sk/systemova-doska-pre-suchy-system/)
      /v ramci systemovej dosky je uz ulozena aj vykurovacia rurka, prevazne D14/
      2cm sadrovlaknite dosky namiesto poteru (napr. Knauf Vidifloor, Fermacell, Rigips Rigidur)
      1cm podlahova krytina
      – vyhodou tohto riesenia je najvacsie zvysenie tepelneho odporu, super rychla montaz bez mokrych procesov, bezne dostupne materialy a dostatocne zabezpecenie prenosu prevadzkoveho zatazenia, ale vyssia cena.

      Ak by ste mali akekolvek doplnujuce otazky, kludne nas kontaktujte na info@ozonius.sk alebo napiste sem do diskusie, aby si odpovede mohli precitat aj dalsi citatelia

  14. Michal

    d.d.elektro kotol úk je menej účinný ako kondenzačný?Ide o vykúrenie jednej miestnosti o objeme 110m3 podlahovým kúrením

    1. Ozonius

      Neda sa povedat, ze by bol menej ucinny. Je ale ucinnost naozaj to, co Vas zaujima? Ucinnost je pomer medzi vykonom a prikonom, resp. je to podiel vyuzitej energie k vlozenej energii. Elektrokotol ma sice dobru ucinnost, ale pracuje s „drahym“ mediom. Vo vseobecnosti je prevadzka plynom pri sucasnych cenach ekonomicky vyhodnejsia.

  15. Ján

    Dobrý deň, chcem sa spýtať, z akého materiálu má byť oddeľovacia fólia. Je to klasická obyčajná PVC fólia? Na stavebninách mi dali nejakú klasickú, ale nevedeli z čoho je. Hydroizoláciu mám spravenú z IPY a bojím sa, aby to s polystyrénom nereagovalo. Existuje teda viacero typov fólií?
    Ďakujem

    1. Ozonius

      Dobry den Jan,

      Na oddelenie ipy a polystyrenu uplne postaci standardna folia, prevazne je polyetylenova a mala by mat taku hrubku, aby si po cely cas zivotnosti stavby zachovala svoju strukturu, odporuca sa aspon 0,2 mm

      S uctou tim Ozonius.sk

        1. Ozonius

          Cely problem prameni v samotnom zlozeni jednotlivych materialov a to, ci obsahuju nejake zmakcovadla. Ani samotna IPA ich nemusi mat, ale vzhladom na nejasny povod materialu, v pripadoch kedy ani neviete urcit kto to realne vyrobil je pouzitie PE folie rychlou a lacnou bezpecnostnou poistkou. Co sa tyka materialu PVC, casto sa vyskytuje v makcenej forme, niekedy oznacovane ako PVC-P. Pokial by ste pouzil taky, tak prave tato folia by mohla byt najslabsim clankom a spustacom degradacie. Preto neodporucame pouzit takuto foliu.

          S uctou tim Ozonius.sk

          1. Ján

            Ak dovolíte, ešte by som mal niekolko otázok:

            1) Kvoli zakrytiu inštalácií (odpady a vodovod) som zvolil hrúbku polystyrénu 13cm+3cm systémová doska. Polystyrén viem zohnať v hrúbke max 5cm. Takže by vyšli v podstate 4 vrstvy polystyrénu – 5+5+3+3. Nebude taka skladba polystyrénu spôsobovať sadanie? Bude stačiť použiť EPS100?

            2) Odpadové rúry a PPR vodovod sa môžu dotýkať polystyrénu?

            3) Medzi systémovú dosku a cementový poter treba použiť foliu? Opäť PE alebo parozábranu? Foliu pricvaknut rúrkami na systemovu dosku, alebo položiť zvrchu na rúrky?

            Ide o kúpeľňu na spodnom podlaží, teda nad zeminou.

          2. Ozonius

            Polystyren je mozne zohnat aj vo vacsich hrubkach, ak by ste s tym mali vo Vasom regione problem, kludne napiste dopyt na info@ozonius.sk a kolegovia Vam s tym pomozu. Pri pouziti min. EPS 100 to sadanie sposobovat nebude. Odpadove rury sa v dnesnej dobe pouzivaju prevazne iba z PP-HT alebo HDPE, nie je ziadny problem ku nim prilozit polystyren, takisto ku PE izolacii ostatnych potrubi. Nuz a co sa tyka systemovej dosky, ta ma predsa sama o sebe ochrannu PE vrstvu, aspon kazda poriadna systemova doska by mala mat, cize tam uz netreba ziadnu dodatocnu vrstvu. Existuju zial na trhu aj systemove dosky bez krycej folie, tie vsak neodporucame pouzivat.

            So zelanim uspesneho dna, tim Ozonius.sk

  16. Ivan

    Dobrý deň, staviam bungalov a chcel by som vedieť Váš názor na izoláciu s použitím polystyrénu EPS 100 alebo kamennej vlny. Potreboval by som vedieť, ktorý z týchto materiálov je vhodnejší na izoláciu podlahy. Za odpoveď ďakujem.

    1. Ozonius

      Dobry den Ivan,

      Z hladiska tepelneho odporu su vlastnosti porovnatelne. Prosim overte si ake maju oba materialy sucinitel tepelnek vodivosti, jedna sa o parameter, ktory je odlisny u roznych materialov u roznych vyrobcov, preto je potrebne stale ho kontrolovat. Navyse sa naposledy zmenila metodika vypoctu, takze tieto udaje este mozu byt skreslene bud neaktualnym vypoctom alebo odvolavkou na inu normu. V Nemecku je uz platna h DIN EN 13163, kde napr. polystyren WLG040 mal sucinitel 0,040 W/m.K ma odteraz 0,038 W/m.K.

      Porovnanie z hladiska tepelnej vodivosti: (Cim mensie cislo, tym lepsie)
      Polystyren Isover EPS 100S – 0,036 W/m.K
      Kamenna vlna Knauf PTN – 0,035 W/m.K

      Je to teda len nepatrny rozdiel, pricom cenovy predpoklad je taky, ze kamenna vlna bude drahsia nez polystyren. Samozrejme, pri splneni pevnostnych kriterii (obe splnaju), vsetky dalsie pozitivne vlastnosti kamennej vlny su len plusom, ale najzasadnejsi parameter je prave tepelny odpor.

      S uctivym pozdravom tim Ozonius.sk

  17. Branislav Katreniak

    Dobry den, najskor chcem podakovat za skvele vysvetlenie otazok ostatnych stavebnikov :-). Chcem stavat ocelovu sportovu halu. Kedze nam zamietli podporu z EU fondov, tak sa pokusime ist do lecnejsieho, mensieho projektu. 36 x 22 x 7 m s vstavanym vnutornym podlazim 36 x 22. Chceme usetrit kde to ide, kedze povodny projekt je velkoriso naprojektovany…Tiez uvazujeme o podlahovom vykurovani.
    Vasa rada?
    1,Na prizemi (spojene so zemou) je 15 cm polystiren, ja by som na zaklade vasich info dal iba 70 + 30 alebo je lepsie 50 + 50?
    2,Na poschodi kde sa bude poskakovat, hrat stolny tenis a pod. je navrhnuta podlaha cca 7 cm s kari rohozou. potom 5 cm izolacia a potom podlahovka s 50 anhydrid. Vobec neuvadza protikrocajovy typ. Nebolo by lepsie pouzit hlavne ochranu proti hluku, ked je uz kazeta obsahuje izolaciu.
    3,Este som uvazoval, ci by nebolo dobre uplne vypustit podlahovku na poschodi a stupajuce teplo by to odspodu vyhrialo, pripadne ho len „dofuknut“ cez vzduchotechniku? Asi som uz trochu mimo vaseho posobenia.
    4,Mozno trochu odveci :-), ale poter (chcem usetrit oproti anhydridu) miesaju v betonarni alebo je to nejaka specialna vrecovana hmota?
    Vdaka za rady.

    1. Ozonius

      Dobry den p. Katreniak,

      V prvom rade dakujeme za pochvalu, tesi nas, ked i starsie odpovede posluzia ostatnym citatelom, ktori riesia podobny problem. K Vasim otazkam:
      – je treba povedat, ze nami uvadzane hodnoty reflektuju na aktualne platnu normu a treba ich vnimat ako minimalne. Cize stale plati zasada, cim vacsi tepelny odpor, tym lepsie. V ramci optimalizacie investicnych nakladov je samozrejme mozne pouzit minimalnu hodnotu t.j. spolu 10cm. Skladba 3+7 uvazuje s pouzitim 3cm systemovej dosky a 7cm polystyrenu EPS. Pouzitie 5+5 sa hodi skor pre system bez pouzitia systemovej dosky. Su to vsak 2 pomerne vyrazne extremy z hladiska investicii, systemova doska s vystupkami vyrazne navysuje rozpocet, na druhej strane podlahove kurenie bez systemovej dosky je narocnejsie z hladiska montaze a priplaca sa tiez na specialnych prichytkach. Existuje aj zlata stredna cesta, pouzitie tazv. systemu tacker, co je systemova doska s natavenou tkanou foliou bez vystupkov a rurka sa na nu prichytava nastrelovanim prichytiek, ktore su male a lacne. Tento system aj odporucame, cenovy rozdiel medzi klasickym EPS 3cm a doskou tacker nie je vyrazny a podstatne zlahci proces montaze, co by sa malo odrazit aj v jej cene.
      – na hornom podlazi je mozne opat znizit hrubku polystyrenu iba na 3cm systemovu dosku tacker, ktora ma uz aj integrovanu krocajovu izolaciu 28dB
      – k tretej poznamke je trochu obtiazne vyjadrit sa, bolo by potrebne vidiet navhnutu dispoziciu. Su tam otvorene priestory, alebo je to suvisle zakryte podlazie po celej ploche? Podlazie bude urcite ovplzvnovane teplotou prizemia, ale bez otvornych priestorov je trufale predpokladat, ze tam vytvorite dostatocnu tepelnu pohodu bez priameho odvzdavania tepla.
      – co sa tyka poteru, bude to zalezat od typu a zvyklosti dodavatela a v neposlednom rade aj od potrebnych kubikov poteru. Pri vacsej stavbe je mozne, ze poter pride uz namiesany z betonarne, ale pri beznych stavbach si poterari ku stavbe navozia piesok, privezu vo vreciach cement a vyrabaju si ho priamo na stavenisku a nasledne ho precerpavaju do jednotlivych miestnosti.

      PS: Systemu tacker sme venovali osobitny blog: http://www.ozonius.sk/blog/podlahove-kurenie-so-systemom-tacker-lepsia-cena-a-zachovana-kvalita/

  18. Martin

    Dobry den
    chcem sa spytat ci hrubka poteru 80mm na podlahove kurenie nie je moc vela. Ci to nebude mat za nasledok slabe kurenie.
    Dakujem

    1. Ozon

      Dobry den Martin,

      Cementovy poter ma pomerne vysoky sucinitel tepelnej vodivosti cca {\displaystyle \lambda } = 1,2 W.m-1.K-1, co je cca 30x viac nez ma bezny polystyren. Zvysenie hrubky poteru teda zvysi celkovy tepelny odpor len minimalne. Len pre porovnanie, ak hovorime, ze bezna normova hrubka poteru je 65mm, tych rozdielovych 15mm poteru zodpoveda priblizne pol milimetra hrubky polystyrenu. Na druhej strane hrubsi poter zvysi akumulacnu schopnost podlahoveho kurenia a spomali nabeh podlahovky, resp. jej reakcny cas pri zmene teploty.

      Otazku by teda bolo mozno potrebne polozit trochu inak. Pokial uvazujete s 80mm poteru, znamena to, ze mate minimalne 1cm volnej hrubky z celkovej konstrukcnej vysky skladby podlahy. Nebolo by lepsie vyuzit ju radsej na pouzitie tepelnej izolacie pod podlahovym kurenim? Urcite ano.

      S uctou tim Ozonius.sk

  19. Gabriel Mehes

    Mal by som otazku…
    1, na hydroizolaciu aby som dorovnal plochu dam piesok a nato musim foliu alebo mozem aj geotextiliu pouzit ako na oddelovanie vrstiel co sa tyka hydroizolacia eps a eps poter. 2, neviem ci mam pouzit kari siet alebo staci ak pouzijem sklenene vlakno ako primes do betonu
    Dakujem

    1. Ozonius

      Dobry den p. Mehes,

      K prvej otazke – je to trosku nejasne napisane, dufam, ze som to pochopil spravne, ze chcete vyrovnavat nerovnosti pieskom? O ake velke nerovnosti sa jedna? Pokial su to vyslovene jamy, alebo zasadne niekolkocentimentrove rozdiely vo vyske podlahy, tak je to vhodne takymto sposobom vyrovnat, ale v ostatnych pripadoch sa ako vyrovnavacia vrstva pouziva prave poter nad podlahovym kurenim. Geotextilia ako material nie je prekazkou, v zasade tam moze ist akakolvek oddelovacia vrstva, ktora nema negativny vplyv na EPS (nemali by sa pouzivat materialy z PVC)
      2) Z hladiska pevnosti nie je nutne pouzit ani kari rohoze (tie naopak vyslovene nedoporucujeme) ani sklenene vlakna. Cementovy poter sluzi ako vyrovnavacia a roznasacia vrstva zatazenia + akumulacna vrstva. Cize sa nejedna o nosnu vrstvu a nie je nutne ju dodatocne stuzit.

      S uctivym pozdravom tim Ozonius.sk

  20. Viktor

    Dobrý deň,

    chcel by som sa opýtať, či uvedená skladba platí aj pre elektrické podlahové kúrenie – či nepostačuje menšia hrúbka poteru, keď tam nie sú rúrky. Resp. či je aj rozdiel v skladbe medzi ‘klasickým’ el. podlahovým kúrením (odporové drôty zaliate v potere) a el. vykurovacími rohožami, ktoré sa inštalujú priamo pod plávajúcu podlahu.

    1. Ozonius

      Dobry den Viktor,

      Uvedena skladba podlahy plati len pre teplovodne podlahove kurenie. Pre elektricke podlahove vykurovanie nateraz nebudeme uvadzat nase navrhy, odporucam kontaktovat nejakeho vyrobcu elektrickej podlahovky.
      Dakujeme vsak za tip na temu, budeme sa tomu v buducnosti venovat.

      S uctou tim Ozonius.sk

  21. Pavol

    Dobrý deň
    Chcel by som sa spýtať na najlepšiu možnosť skladby podlahy resp. teplovodné podlahove kúrenie nakoľko mám naprojektovanie až do výšky 250mm

    Ďakujem

    1. Ozonius

      Dobry den Pavol,

      Skusim Vam odpovedat co najjjednoduchsie: Akakolvek vyssia skladba podlahy, nez je uvedena v nasom blogu nic nemeni na odporucanej skladbe. Vsetko, co Vam ostane navyse sa jednoducho dolozi tepelnou izolaciou.
      Samozrejme mozeme Vam to vyskladat podrobne, napiste nam ale prosim s akym typom poteru uvazujete (t.j. cementovy poter alebo anhydrit), resp. ci planujete podlahove kurenie so systemovou doskou alebo bez.

      S uctivym pozdravom tim Ozonius.sk

  22. Patrik Menke

    Dobry den. Som v stadiu hrubej stavby a pohavam sa s otazkou vykurovania.
    Na prizemi mam 22cm rezervovanych na podlahove kurenie a izolaciu a skladba podlahy podkrovia je urcena hrubkou 15 cm.
    Moja otazka znie: Je mozna alternativa s obojsmernym tepelnym tokom v podlahe podkrovia? Inymi slovami podlahove kurenie v podkrovi,ktore ohrieva aj strop prizemia?
    Dakujem Vam za odpovede pripadne konkretne skusenosti s takymto stropno-podlahovym kurenim.

    Patrik

    1. Ozonius

      Dobry den,

      Myslim, ze v tomto pripade sa uz posuvame do experimentalnej roviny. Tento sposob nie je standardny a z hladiska tepelnej pohody ho ani nemozeme doporucit. Pokial ste v stadiu hrubej stavby a nejedna sa o rekonstrukciu, tak odporucame podlahove kurenie na prizemie i podkrovie.

      S uctou Ozonius.sk

  23. Matto

    Dobrý deň Vám prajem!

    Mám takúto predstavu skladby podlahy:

    – zakladový betón,
    – hydroizolacia 3,5mm,
    – oddelovacia folia 0,15mm,
    – 2x40mm EPS 100 Grafit, v garáži a zaťažených miestách XPS 300 KPa,
    – oddelovacia folia 0,15mm,
    – kari sieť 5mm,
    – trubky na podlahovku PEX-AL-PEX 16mm,
    – cementový poter 65mm,
    – dlažba alebo plavajúca podlaha.

    Celková hrúbka podlahy by mala byť 160mm.

    Môžete mi povedať Váš názor na takúto podlahu.

    Ďakujem.

    1. Ozonius

      Dobry den,

      Ospravedlnujeme sa za neskorsiu odpoved. Pokial este nemate nainstalovanu navrhovanu skladbu podlahy, odporucam na zvazenie nase pripomienky:
      – EPS 100 Grafit, ma zlepsene vlastnosti oproti beznemu EPS (Deklarovaná tepelná vodivosť: (lambda)D= 0,031 W/m.K, co zodpoveda poziadavke na hrubku polystyrene nieco vyse 80mm, takze Vas navrh je s odretymi usami v zmysle normy. Je vsak nutne poznamenat, ze este prednedavnom bola stanovena ina metodika na uvadzanie tepelnej vodivosti, takze ste sa len vdaka tomu prehupli do cisla, ktore odporuca norma. Popritom samotny material sa nijako nemenil, len sa zmenila metodika a tym su uvadzane lepsie vlastnosti, nez tomu bolo v nedavnej minulosti)
      – kari siet nie je potrebna, ta sa dava len vtedy, kedy to vyslovene nariadi statik v pripadoch s vysokym prevadzkovym zatazenim. Dokonca uz aj tieto pripady sa daju nahradit pridanim polypropylenovych vlakien do poteru, resp. pouzitim dratkobetonu. Z hladiska mozneho poskodenia vykurovacich rurok neustalym trenim o kari rohoz (rurky maju vysoku teplotnu roztaznost) je praveze pouzitie kari rohoze pri podlahovom vykurovani neziaduce a je povazovane uz len ako zlozvyk z minulosti.
      – rurka je OK, D16 je najpouzivanejsi priemer, aj ked z hladiska hydraulitky a moznych prietokov vychadza najlepsie D17

      Ostatne vrstvy su uplne v poriadku, pozor uz len na plavajucu podlahu, mal by ste sa vyvarovat pouzitiu hrubej izolacnej podlozky, idealne nepouzit ziadnu a drevene parkety/laminatove parkety lepit priamo na poter. Resp. izolacna podlozka, ktora ma vysoky tepelny odpor musi byt zapocitana do dimenzovania podlahoveho kurenia a prisposobit tomu rozostupy potrubi a nastavenie ventilov.

      S uctou tim Ozonius.sk

      1. Matto

        Ďakujem za odpoveď.

        Prosím Vás, napísali by Ste, ideálnu skladbu podlahy pre podlahové vykurovanie, sú dve podmienky:
        1. hrúbka celkovej podlahy od betńovej dosky až po parkety je 160mm.
        2. EPS 100 Grafit.

        Ďakujem.

        1. Ozonius

          Vrstvy smerom zhora nadol:
          15mm podlahova krytina
          65mm cementovy poter vratane rurky 17×2 a prichytie, resp. vystupkov v pripade systemovej dosky
          30mm EPS-T systemova doska tacker alebo systemova doska s vystupkami
          50mm EPS 100 grafit

          (pokial nepouziteje systemovu dosku, tak moze ostat grafit 2x40mm a nan oddelovaciu foliu s rastrom pre podlahove kurenie, ale rurky sa budu prichytavat dlhsimi a drahsimi prichytkami oproti tacker prichytkam.)

          1. Matto

            Prosím Vás, keby som dal namiesto 2x40mm EPS 100 Grafit, 1x 40mm a 1x 50mm EPS 100 Grafit. Tak by nad rúrkami zostalo len 35mm betonu. Čo si myslíte o tomto, ísť cestou 80mm EPS alebo 90mm EPS?

            Ďakujem.

          2. Ozonius

            Toto je uz ale otazka na poterara, ci Vam to schvali. Norma to neodporuca a preto ani my Vam to odporucat nebudeme. Za poter je v plnej miere zodpovedny dodavatel poteru, pri pouziti spravnych prisad je mozne i taketo riesenie.

  24. Lucia

    Dobrý deň,
    chcela by som sa Vás spýtať ako to je s podlahovým kúrením v bytovom dome, keď chceme vŕtať do plafónu do akej hĺbky môžme aby sme susedom nad nami nepoškodili podlahové kúrenie.
    Vopred ďakujem za odpoveď.

    1. Ozonius

      Dobry den Lucia,

      V tomto Vam zial nepomozeme, zavisi to vyslovene od hrubky panelu, resp. nosnej stropnej casti, ktora je pouzita vo Vasom bytovom dome. Skuste kontaktovat spravcu, nech nahliadne do dokumentacie a vycitaju odtial hrubku plafonu.

      S uctou tim Ozonius.sk

  25. Ján

    Dobrý den, plánujem elektrické foliové kúrenie. Mám 10cm podkladový beton s kari rohožou, IPA 3,5mm, 160mm podlahový polystyrén, 5mm vykurovacia folia. No chcem sa vyvarovať mokrým procesom. Budú mat sadrovláknité dosky adekvátnu tepelnú vodivosť ako anhydrid? Náľlapová krytina budú dlaždice. Dakujem

    1. Ozonius

      Dobry den,

      Vlastnosti materialov samozrejme zavisia od konkretnych vyrobcov a ich produktov, ale mozeme to porovnat na zaklade sucinitela tepelnej vodivosti. V pripade anhydritu ma hodnotu 1,8 W/m.K a v pripade sadrovlaknitej dosky Fermacell je to 0,320 W/m.K, co je vyrazny rozdiel. Treba vsak brat do uvahy aj ich hrubku. V pripade anhydritu je to cca 5cm, co je tepelny odpor cca 0,03 m2K/W a v pripade sadrovlaknitej dosky je to cca 2cm, co je tepelny odpor 0,06 m2K/W. Sadrovlaknita doska ma teda cca dvojnasobne vyssi tepelny odpor ako anhydritovy poter. V neposlednom rade je vsak nutne spomenut i akumulacnu schopnost oboch materialov, v tom dominuju mokre procesy. Vo Vasom pripade je teda nutne ratat s prekonanim vyssieho tepelneho odporu a podla toho je potrebne nadimenzovat vyssi vykon elektrickej podlahovky.

      S uctou tim Ozonius.sk

  26. Maja

    Dobrý deň, ideme kupovať byt v 40 ročnej nezateplenej tehlovej bytovke. Zvažujeme aké kúrenie by tam bolo najlepšie. Momentálne sú tam gamatky. Chceli by sme podlahové kúrenie. Mokrý systém by kvôli hrúbke aj váhe asi nebol možný, preto zvažujeme suchý systém. Chcem sa spýtať koľko vyjde cenovo na m2 a tiež som čítala, že jeho účinnosť je nižšia, kedže tam nie je poter. Aká je min. hrúbka pri suchom systéme ? Musí byť na spodku polystyrén, ked pod nami je byt ? Dakujem za radu

    1. Ozonius

      Dobry den,

      V bytoch je pouzitie sucheho systemu podlahoveho kurenia zrejme najvhodnejsie, prave kvoli jeho hrubke a celkovej vahe. Co sa tyka ceny, radi Vam vypracujeme cenovu ponuku, v pripade zaujmu aj na montaz podlahoveho kurenia, staci nam zaslat podorys bytu na info@ozonius.sk.
      Ucinnost je v pripade sucheho systemu dost relativna, pokial sa bavime o vykone, tak ten vie byt naprojektovany a dosiahnuty rovnako velky ako v pripade mokreho systemu. Su tam ine charakteristiky z pohladu rychlosti nabehu a tiez akumulacie tepla. Jeho spravanie sa viac priblizuje mokremu systemu s pouzitim anhydritoveho poteru aj napriek tomu, ze jeho tepelny odpor je dvojnasobne vyssi. Jeho minimalna hrubka zavisi od vyrobcu a pouzitych komponentov, ale napr. od vyrobcu schutz a s pouzitim predpisanej hrubky sadrovlaknitych dosiek je minimalna hrubka 45mm + podlahova krytina. Na spodku polystyren odporuca i norma, aj medzi vykurovanymi priestormi je odporucana hrubka 25-30mm EPS.

      So zelanim prijemnych sviatkov, tim Ozonius.sk

  27. Matto

    Potrebujem poradiť s výstužou do podlahy – do poteru. Plánujem cementový poter na podlahu. Nie suchý ale liaty.

    Skladba by bola nasledovná:

    – základový betón,
    – hydroizolacia 3,5mm,
    – oddeľovacia fólia 0,15mm,
    – 2x40mm EPS 100 Grafit, v garáži a zaťažených miestach XPS 300 KPa,
    – oddeľovacia fólia 0,15mm,
    – trubky na podlahovku PEX-AL-PEX 16mm,
    – sklotextilná mriežka Vertex GRID 120,
    – cementový poter 65mm,
    – dlažba alebo plávajúca podlaha.

    Celková hrúbka podlahy by mala byť 160mm.

    Sklotextilná mriežka by sa pripevnila na rúry podlahového vykurovania zhora.

    Aký máte názor na sklotextilnú mriežku Vertex GRID 120, do podlahy?

    http://www.stavebnictvi3000.cz/clanky/sklovlaknite-mrizky-vertex-pro-podlahy-bez-prasklin/

    Ďakujem.

  28. Peter

    Dobrý deň,
    prosím o radu pri našom type „podlahového“ vykurovania. V našom prípade sa nejedná o podlahové vykurovanie, ale len o rozvody vykurovacej vody (uložené v podlahe) pre radiatory.Pri rekonštrukcii panelákového bytu sme vymenili staré radiatory za nové a tiež aj pôvodné rozvody vykurovacej vody z oceľ.trubiek za plast-hliníkové. Rozvody sú vedené v podlahovom žľabe šírky 10cm a hĺbky 5 cm, ktorý je vytvorený po obvode miestností pod úrovňou podlahovej koštrukcie (panel). Potrubie bude zaliate betonovým poterom a v žľabe budú uložené aj elektrické káble. Musia byť tieto plast-hliníkové rozvody zaizolované (Mirelon hr.6mm a pod.), resp. inak oddilatované, kvôli tepelnej roztiažnosti plast-hliníkového potrubia? Priame úseky žľabu majú dĺžku od 1m do 5 m. Pôvodne oceľové potrubie bolo tiež len zaliate poterom, bez možnosti dilatácie.
    Ďakujem

    1. Ozonius

      Dobry den Peter,

      Zrejme sa jedna o klasicky panelakovy rozvod, ale samostatny pre kazdy byt, ktory je zvacsa vedeny po obvode bytu a nasledne vetveny pre jednotlive radiatory. Co sa tyka izolacie, tu by bolo vhodne pouzit hlavne kvoli tomu,ze si udrzite viac tepla do radiatorov, pokial ju tam nedate, z rurok bude unikat teplo uz skor pocas distribucie. Nie je to vsak ziadna tragedia, kedze „stratene“ teplo bude tak ci tak odovzdane v ramci bytu. Co sa tyka tepelnej roztaznosti, v tepelnej izolacii by bola zabezpecena dostatocna vola na dilataciu, pokial ju tam nedate, tiez sa nestane nic tragicke, ale je mozne, ze poter sa v kanali porusi a „pukne“. Odporucame teda pouzit tepelnu izolaciu, aj z vlastnych skusenosti vsak chapeme, ze hlbka zlabu nie je dostatocna a po jeho zaplneni kablami a zaizolovanym potrubim ostane uz len symbolicky priestor na jeho zaliatie.

      S uctou tim Ozonius.sk

  29. Marián

    Dobrý deň.
    Podľa toho, čo ste písali je postačujúca skladba podlahy nad betónovou doskou 70 mm izo +30 systémová doska (SD) . Ak by som ale miesto betónu použil na zaliatie anhydrit, tam stačí podľa toho, čo som pozeral napr. 40 mm. Vie byť teda efektívna skladba podlahy v znení (150 mm) : 70 mm izo+ 30 SD +40 anhydrit + 10 dlažba? Pár ľudí mi totiž tvrdí že takáto skladba nestačí a nie som si teraz istý (odporúčajú aspoň 200mm)
    Ďakujem.

    1. Ozonius

      Dobry den Marian,

      Tych 100mm je vyratanych na zaklade tepelného odporu, ktory je uvedeny v norme. Od r.2020 sa takisto nove odporucane hodnoty zmenia na normalizovane, ale netyka sa to vrstvy podlah (iba ostatných konstrukcii – stien, strechy), cize aj od r.2020 bude v zmysle normy postacovat 100mm tepelnej izolacie. To, ci takato vrtsva staci alebo nestaci je na hlbsiu technicku debatu ,nas blog riesi hodnoty, ktore su vyzadovane v zmysle STN 73 0540-2.

      Teraz k tej vrstve 40mm anhydritu, ktoru uvadzate. Treba si uvedomit, ze samotna rurka na podlahove kurenie je priemeru 16-17mm, cize jej krytie by vo Vasom pripade bolo iba 23-24mm, co je nedostatocne a nemyslim si, ze by Vam to realizator poteru odobril. Bavime sa tu sice uz v milimetroch, ale podla nasich skusenosti je minimalna vyska anhydritoveho poteru 45-50mm, podla jeho zlozenia a zvyklosti a garancii realizatora poteru. V pripade cementového poteru je to 60-65mm.

      S uctou tim Ozonius.sk

      1. Marián

        Ďakujem za rýchlu odpoveď, vážim si to.
        Prosím, ešte mám jednu, resp. dve otázky. Plánujem použiť laminátové parkety a dlažbu.
        V mieste ako sa pretína chodba s obývačkou bude prechod medzi týmito dvoma podlahami.
        Nie je mi ale jasné, ako sa rieši takýto spoj, resp dilatácia tak aby mi nevznikol nejaký schodík medzi podlahami. Laminát mi vychádza totiž okolo 7-8 mm a dlažba bude hrubšia, cca 10-12 mm.
        Robí sa v tomto mieste nejaké predelenie a doleje sa napr. pár mm navyše anhydritu na dorovnanie?
        Potom ma ešte zaujíma, či treba nejak zahustiť rúrky podlahového vykurovania pri veľkoformátových oknách. Mám 3 a 5 metrové okná až po zem (3 sklo, hliník). Niekde som ale čítal že treba pred okná spraviť konvektor alebo zhustiť rúrky podlahovky. Konvektoru by som sa rád vyhol, nepáči sa mi to ako riešenie.
        Ďakujem.
        Marián.

        1. Ozonius

          Dobry den Marian,

          Presne ako pisete, pri takomto plane podlah sa aj naprojektuju okruhy podlahového kurenia tak, aby sa prave v tomto mieste oddelovali jeden od druhého a medzi nimi sa vytvori dilatacna spara pomocou dilatacneho profilu. (napr. https://www.ozonius.sk/dilatacny-profil-pre-podlahove-vykurovanie/)

          Tiez mate pravdu ohladom zhustenia rúrok, pri takýchto velkych oknach a dverách sa vytvori zhustena zona minimalne 1m pred oknom, kludne aj na rozostup potrubia 50mm. Je to tzv. okrajova zona alebo zona zvyseneho vykonu, ktora moze byt riesena ako samostatny okruh podlahového kurenia alebo integrovany okruh. Akurát je potrebne dat si pozor na celkovu dlzku potrubia, aby nevznikli prilis velke tlakove straty zhustenim okruhu oproti pôvodnému planu.

          S uctou tim Ozonius.sk

  30. Laci

    Dobry den,

    Chcel by som sa spytat na vyrovnanie podkladu pod polystyrenovou vrstvou. V jednom videu na jednom Youtube kanali som videl video, kde vyrovnavali zelezobetonovy podklad niecim (mohol to byt piesok alebo nejaky drobny strk), avsak z videa mi nie je jasne, ci to robili pod alebo nad vrstvou hydroizolacie. Myslim si, ze tu neslo o vyrovnanie nejakych jam, ale o vyrovnanie vyskovych rozdielov celej plochy betonoveho podkladu. Vedeli by ste mi poradit, ci taketo vyrovnanie pred pokladkou polystyrenu je bezne ci je vobec nutne? Napadlo mi, ze ak je betonovy podklad nerovny a su vyskove rozdiely, nakoniec to bude prave vrstva poteru, ktory to bude musiet dorovnat a v konecnom dosledku teda nie vsade dosiahnem odporucanu rovnomernu hrubku 65 mm pre klasicky cementovy poter.

    Za skoru odpoved Vam vopred dakujem.

    1. Ozonius

      Dobry den,

      Vyrovnavaci podsyp sa praktizuje skor pri suchych procesoch, ale je ho mozne vyuzit aj pri mokrom systeme podlahového kurenia. Urcite to ide nad vrstvu hydrizolacie. Jeho nevýhodou je vsak tvarova nestalost a samotna „sypkost“, pokial by ste na to chceli klast priamo polystyren, tak pri vacsej hrubke podsypu sa stava, ze neustale posuva a celkovo to stazuje pracu. Preto podsyp je vhodny pouzit len na lokalne vyrovnanie. Pri montaznych návodoch v suchych procesoch sa dokonca odporuca, aby bol podsyp prikryty sadrovlaknitou doskou a az na nu sa potom kladli vrstvy tepelnej izolacie.

      Druha vec je, ako spravne pisete, otazka, ci je vôbec nutne vyrovnavat plosne vyskove rozdiely. Pokial to nie je vyrazny rozdiel, tak opat tak ako pisete, moze sa na to vyuzit cementovy poter nad podlahovym kurenim. Akurát treba dbat na to, aby bolo dodrzane krytie vykurovacej rurky na tom najnepriaznivejsom mieste.

      S uctou tim Ozonius.sk

  31. Roman

    Dobry den, aka je idealna skladba podlahy s podlahovym vykurovanim do dvojgaraze o rozmeroch 6×5,5m, ktora je sucastou RD? Ide mi hlavne o to zatazenie dvoch parkujucich osobnych aut. S pozdr Roman

    1. Ozonius

      Dobry den Roman,

      Zakladom je pouzit tepelnu izolaciu s dostatocnou zatazitelnostou, ta by mala byt minimalne 150 kPa (castokrat oznacovane napr. EPS150). Co sa tyka poteru, je to otazka skor na poterarsku firmu, ktora za to prebera zodpovednost, ale typicka skladba podlahy pre garaze zvykne z nasich skusenosti byvat:
      Cemontovy poter bez podlahovej krytiny (zvacsa bruseny, resp. lesteny, vratane vykurovacej rurky, bez vystuze) – 69 mm
      Systemova doska pre vysoke zatazenia (napr. Schutz EPS150-11) – 11 mm
      Tepelna izolacia podla dostupnej vysky skladby, minimalne EPS150 alebo XPS – hrubka min. 70mm

      Skladby podlahy v garazach s podlahovym kurenim su vsak nekonecnou temou s roznymi názormi, vzdy to zavisi od pouzitych materialov so specifickymi vlastnostami. Otazku by sme smerovali hlavne na dodavatela poteru. K tejto teme na zaklade viacerých ziadosti vypracujeme v buducnosti osobitny blog.

      S uctou tim Ozonius.sk

  32. Rado

    dobry den ,
    Mam podlahove kurenie v celom dome/uz 15 rokov/ ,na prizemi mam polozenu dlazbu lepenu na betone ,rozhodol som sa dlazbu vymenit ..prosim vas ked vytrham dlazbu zbrusim betonovy poter nasledne natrem penetrakom a potom vylejem cementovou vodou a nakoniec nivelizackou ,a potom lepit budem dlazbu ..je tento postup spravny vydel som to na videu you tube ..popripade po odstraneni starej dlazby /nebola oduta / ako mam dalej postupovat aby som mohol lepit dlazbu za kazdu vasu odpoved vopred dakujem .

    1. Ozonius

      Dobry den Rado,

      Pokial budete len menit podlahovu krytinu a to dlazbu za dlazbu, nema to ziadny vplyv na podlahove kurenie. Z hladiska tepelného odporu sa jedna o rovnake materialy, nevklada sa tam ziadna izolacna podlozka, je to teda OK. Ohladom postupu prac je potrebne kontaktovat skor specialistu na podlahove krytiny, ale vo Vasom postupe nevidime zasadnu prekazku.

      S uctou tim Ozonius.sk

  33. Ľubomír Krištof

    Dobrý deň
    Máme v byte podlahové kúrenie, ale nevieme jeho skladbu ani trasovanie trubiek.
    Chceme do podkrovia Osadiť schody, ktoré budú postavené na podlahe nad podlahovým kúrením. Schody budú vretenové, ked hmotnosť bude na stredovom stĺpe.
    Viete mi poradiť ako zistiť zloženie podlahy a hlavne hrúbku vrchnej vrstvy pre určenie únosnoti . taktiež potrebujem tie schody ukotviť v podlahe, Vŕtať skrutky do podlahy je asi problém. neviete mi poradiť nejakú stavebnú chémiu na upevnenie nosného stĺpa ?
    Ďakujem za odpoveď

    1. Ozonius

      Dobry den Lubomir,

      V tomto Vam zial neporadime, krytie poteru nad trubkou sa i v minulosti davalo minimalne 30mm, ale ci je tomu tak aj vo Vasom pripade, to bez sondy nemame ako zistit. A kedze sa specializujeme na hydrauliku, neporadime Vam zial ani v oblasti stavebnej chemie.
      Mozno by este stalo za to zistit, ci sa vôbec vykurovacia rurka v mieste ukotvenia nachadza. Mohla by pomoct termokamera s tym, ze je potrebne pustit do podlahy co najteplejsiu vodu, aby bolo zrejme kadial je vedena.

      S uctou tim Ozonius.sk

  34. Tomáš

    Dobrý deň, chcel by som sa s vami poradiť ako postupovať: resp. ako nachystat podlahu pre podlahové kurenie.
    Kúpil som starší rodinný dom,/50ročný/ je celý podsklepený a v miestnostiach ktoré su nad sklepmi chcem podlahové kúrenie. momentálna skladba podlahy je 25cm škvára, 2cm doska, 2,5cm bukové parkety.
    Chcem sa spýtať či nemožem dať na bukové parkety osb dosky 25mm perodrážku samozrejme prišrubovať ju do tej bukovej podlahy a potom už dať systemovu dosku pre kurenie a anhydrit.
    Ďakujem

    1. Ozonius

      Dobry den Tomas,

      Pokial si mozete dovolit z hladiska dostupnej vysky na tuto podlahu klast dalsie vrstvy, tak samozrejme Vas navrh je OK.
      Hladime sa na to z dvoch pohladov: z teplotechnickeho hladiska Vam to nevyjde, pretoze predpokladam spodne priestory nebudu vykurovane a tym padom by sa do podlahy ziadala vacsia vrstva tepelnej izolacie. Normove hodnoty je vsak potrebne bezpodmienencne dodrzat len vtedy, ked to budete aj koaudovat. Pokial je to jednoducha rekonstrukcia, tak to rozhodnutie je na Vas.
      Z hladiska konstrukcnej vysky podlahy je potrebne zvazit, ci budete mat aj po naneseni dalsich vrstiev podlahy dostatocnu svetlu vysku miestnosti, ako mate osadene prahy dveri a pod., jednoducho napisane, „ci sa Vam to tam vojde“
      Pokial ano, tak mozete kludne vyuzit podlahove kurenie 30mm systemovu dosku, 50mm anhydrit, 10mm rezerva na podlahovu krytinu. Dokonca aj tie OSB dosky pod systémovkou by nemuseli byt pokial je ta bukova podlaha dostatocne rovna a pevna.

      V pripade dalsich otázok na kludne kontaktujte,
      S uctou tim Ozonius.sk

  35. Tomas K

    Dobry den chcel by som sa informovat ako sa robi dilatacia cementoveho poteru pri podlahovom kureni pri velkej mieatnosti 5,2×9,5m ktora je prechodom sirky 2,5m spojena s kuchynou 3x5m. Viem ze dilatovat musim „vo dverach“ ( v nsom pripade do kupelne a do predsiene) . Dilatovat aj medzi kuchynou a velkou obyvackou (ten 2.5m prechod). Dilatovat ale aj tu samotnu 5x9m miestnost? Asi stredom? Ďakujem

    1. Ozonius

      Dobry den Tomas,

      Velkosti ploch pre podlahove kurenie oddelenych dilatacnymi skarami nie su v norme STN pevne stanovene. Odporuca sa preto urcit tuto hodnotu maximalne na 40m2, optimalne vsak okolo 20 az 25m2. Dlzka dilatacneho useku nema presiahnut 8m a pomer stran nema byt vacsi ako 1:2. Navrh dilatacnych skar podmienuje aj geometricky tvar miestnosti. Plochy v tvare L, T alebo Z sa rozdeluju na obdlznikove alebo stvorcove polia a dilatacne skary sa zriaduju aj v mieste prestupov vonkajsich dveri.

      Cize ano, mal by ste dilatovat aj samotnu miestnost 5x9m a nemusi to ist presne stredom, zavisi to aj od rozlozenia okruhov podlahového kurenia. Snazime sa ulozit dilataciu medzi jednotlive okruhy podlahového kurenia a rurky (pripojky), ktore prechadzaju cez dilataciu treba obalit chranickou.

      V pripade dalsich otázok nam kludne opat napiste,
      S uctou tim Ozonius.sk

  36. Martin Kolesar

    Dobry den.
    1. Hydroizolacia je vacsinou riesena asfaltovými pasmi ktore maju byt polozene s presahom. Su miesta kde sa tych prelozenych vrstiev najde aj viac (3 aj 4). Tym padom vzniknu lokalne vyskove nerovnosti. A moja otazka je ako tieto nerovnosti riesit pri pokladke polystyrenu EPS150. Hlavne z dovodu rozlozenia tlaku na celu plochu EPS dielca. Lebo mam obavu ze ked to bude polozene na tych nerovnostiach a teda nebude tlak po celej ploche EPS tak ci to casom nebude mat tendenciu sadat. Je treba robit napr. podsyp na celoplosne vyrovnanie ? moze sa podsyp robit pieskom ? Aky je vas nazor na podpenenie prvej vrstvy polystyrenu nizkoexpanznou PUR penou s naslednym zatazenim kym pena nevytvrdne. Pripadne ako odporucate riesit polozenie prvej vrstvy EPS aby to co najlepsie dosadlo na podklad.

    2. rozdiel v rovinnosti betonovej platne mam miestami do 3 cm. Povedzme ze bude skladba EPS 5+5+5 cm. Je vhodne to riesit podlozenim v daných mistach EPS s mensou hrubkou napr. 2cm (cize dat 2+5+5+5) ? alebo je lepsie dat prvu vrstvu hrubsiu (7+5+5) ?

    3. co je lepsie – dat EPS v troch vrstvách 5+5+5 alebo iba v dvoch 7+8 ?

    vopred vdaka za odpoved

    1. Ozonius

      Dobry den Martin,

      Vzdy to zavisi od vyskovych presahov, pokial nie su markantne, polystyren sa kladie bez dodatocneho vyrovnavania s tym, ze samotna vaha cerstveho poteru zatazi EPS tak, ze oneskor uz neprebieha dalsie „sadanie“. Pokial su vsak presahy prilis vysoke, jeden zo sposobov je vyuzitie vyrovnávacieho podsypu (napr. Fermacell, Knauf alebo Rigips). Toto riesenie vsak vyvolava dalsie komplikacie pri ukladani polystyrénových blokov, pretoze pri ich ukladani ma podsyp tendenciu zachadzat pod dosky. Preto výrobcovia suchych montazi odporucaju na tento podsyp ulozit este sadrovlaknitu dosku, co je sice elegantne riesenie, ale predrazuje to celu skladbu podlahy. Druhym riesenim aplikacia vyrovnávajúcej vrstvy polystyrenbetonom, ktory zakryje aj instalacie vody a kurenia, ktore su ulozene vo vrstve izolacie. Toto riesenie ma zase nevyhodu nizsieho tepelného odporu.

      Co sa tyka rozdelenia hrubok, absolvovali sme mnoho konzultacii s technickými zastupcami vyrobcov polystyrenov a nevyplynul z toho ziaden argument ani pre ani proti, takze je to vyslovene volba investora. Viacero vrstiev ma vyhodu lepsieho previazania a eliminovanie skar, navyhodou je vacsia pracnost.

      V pripade dalsich otázok ohladom podlahového kurenia nam kludne opat napiste.

      S uctou tim Ozonius.sk

  37. Matej

    dobrý deň,
    rád by som sa vás opýtal na názor či sa oplatí do podpivničenej 80m2 novostavby (66m2 -úžitkových na každom podlaží s perspektívnym podkrovým) podlahové kúrenie. Mám projektovaný kombinovaný elektrokotol a radiátory a nanešťastie dispozičnú výšku podlahy 9 (miekde 10 cm). Prízemie je vybudované štandardne prevedených na premac nosníkoch a na podlahe sú vedené cca 2 cm vysoké elektrické rozvody. Kúrenár mi pri obchôdzke odporučíl skôr realizáciu teplovodného podlahového kúrenia na prízemí (pivnicu neplánujem vykurovať). Má byť energeticky výhodnejšie a že ani realizácia nie je omnoho nákladnejšia. Po prečítaní vašich doterajších rád sa mi však javí hrúbka podlažnej dosky ako nedostatočná. Je ešte možnosť posunúť obojo už inštalovaných dverí o 1 cm a získať cca 11 cm. Teoreticky by sa dala ešte umiestniť cca 2 cm izolácia na strop pivnice. Vonkajšia izolácia domu (asi grafitový polystyrén) nebude môcť byť hrubšia ako cca 14 cm.
    – Ešte by som sa opýtal, či aj v podkroví záleží až tak na hrúbke podkladu (na cca 18 cm samonosnej betónovej doske) a či by sa tu nemohli realizovať klasické radiátory?
    – Dá sa v každej z neveľkých miestností využívať individuálna regulácia ako v prípade radiátorov?
    – Ak by ste mi odporučili podlahovku, navrhnite mi prosím nejakú vhodnú, zároveň overenú a finančne neumŕtvujúcu skladbu (intuitívne by som sa možno vyhol anhydritovému poteru).
    ďakujem vopred za odpoveď, ktorá mi myslím pomôže v ďalšom rozhodovaní
    pozdravuje Matej

    1. Ozonius

      Dobry den,

      Vo Vasom pripade je rozhodujuca dostupna vyska 9cm, v tejto si vyskladame vrstvy podlahového kurenia. Treba si uvedomit, ze iba stavby, ktore podliehaju koaudacii musia mat normou pozadovanu hrubku, v opacnom pripade je to na Vasom rozhodnuti, samozrejme je dobre zabezpecit co najvacsi tepelny odpor. Pri 9 cm by skladba mohla vyzerat napr. takto:

      1cm rezerva na podlahovu krytinu, 5cm anhydritovy poter vratane vykurovacej rurky a 3cm systemova doska tacker, resp. tepelna izolacia s fóliou s rastrom

      Cize aj s touto hrubkou podlahove kurenie realizovatelne je, ale je to na ukor tepelnej izolacie, ktora by mala mat hlavne na podlazi v priamom styku so zeminou co najvacsiu hrubku.
      Co sa tyka Vasej poznamky o energeticky vyhodnejsom rieseni, podlahovka ma oproti radiátorom o cca 10% mensiu spotrebu energie pri rovnakom teplotnom spade (salava vs. konvekcna zlozka), avsak spravidla radiatory funguju pri vyssich teplotách, takze uspora na prevadzke narasta. Co sa tyka investicnych nakladov, izolaciu i poter budete musiet tobit tak ci tak, rozdiel je len v materiali za podlahovku prip. radiatory. A v tomto podlahove kurenie vychadza len o cosi malo drahsie nez radiatory, ktorym takisto treba priviest potrubie a montaznik si za ne vypyta len o cosi nizsiu placu nez za podlahovku.
      To, ci dat podlahovku aj do podkrovia je otazka komfortu, na medzipodlaziach uz nemate tlak na hrubku izolacie, takze je to Vase slobodne rozhodnutie. Z hladiska komfortu urcite odporucame podlahove kurenie.
      Ohladom regulacie miestnosti je odpoved jednoducha – sluzi na to zonova regulacia, t.j. termostat do kazdej miestnosti, ktory bude komunikovat so servopohonom na rozdelovaci. Toto riesenie je vsak radovo drahsie nez regulacia radiatorov termostatickými hlavicami.
      Na zaver, pokial by ste sa chcel vyhnut anhydritovemu poteru, budete musiet este ubrat 1cm z tepelnej izolacie. Opat realizovatelne, ale dostavame sa uz naozaj do kritických cisiel tepelného odporu.

      Ak mate dalsie otazky, kludne nam napiste.
      S utou tim Ozonius.sk

  38. Rastislav Pristaš

    Dobrý deň, chcel by som sa opýtať ako je to s podlahovým kúrením v drevenom dome na poschodí, na prízemí bede beton, ale na poschodí bude osb doska , je možne aj na poschodí položiť podlahovku?
    Ďakujem

    1. Ozonius

      Dobry den Rastislav,

      Toto je otazka predovsetkym na statika. On musi posudit ake je najvyssie mozne zatazenie Vasho poschodia. Pri realizacii poteru treba ratat urcite aspon so 100kg zatazou na 1m2, castokrat je to este viac. Pokial by Vam statik nepovolil mokry system podlahového kurenia, tak je mozne pouzit suchy system s pouzitim sadrovlaknitych dosiek namiesto cementového alebo anhydritoveho poteru. Suchy system je vsak minimalne 2x drahsi nez standardny mokry sposob realizacie podlahového kurenia. Ked budete mat odpoved od statika, kludne sa potom na nas obratte so ziadostou o cenovu ponuku na dodavku podlahovky, v pripade zaujmu zabezpecujeme i jej montaz.

      S uctivym pozdravom tim Ozonius.sk

  39. Dusan Baniari

    Dobry podvecer.
    Chcem robit podl. kurenie v izbe nad garazou. Su tam radiatory. Mozem napojit podl. kurenie priamo na radiatory?
    Nejdem ich rusit. Alebo sa musi napojit na rurku, od pece?
    Podlaha je beton.deka,ale vysku hotoveho kurenia mozem dat len 5 cm. Jeto malo vyuzivana mietnost. Dal by som na spodok hrubu izolacnu hlinikovu foliu, na to rurky upevene v doske. Ale kvoli dveram nemozem ist vyssie. Mozete mi poradit, ci dostat kovove,( alebo iny material) rošty, ktorymi by som zakril rurky a na to dal lamin. podlahu. Miestnost je len malo uzivana, chodi sa cez nu do kupelky. Velmi pekne dakujem za odpoved. Dušan

    1. Ozonius

      Dobry den Dusan,

      Vo Vasom prispevku je niekolko otázok, pokúsime sa odpovedat na vsetky. V prvom rade je potrebne uvedomit si, ze vykurovacia voda vstupujuca do podlahového kurenia by mala mat maximalnu teplotu cca 45 stupnov, pri tejto teplote su uz dosahovane hranicne maximalne odporucane hodnoty teploty povrchu podlahy. A kedze do radiatorov ide spravidla horucejsia voda, tak je potrebne prijat opatrenie k jej zchladeniu. Na to existuje viacero metod, idealne samostatna zmiesavacia vetva od strojovne, ale existuju aj cerpadlove skupiny, ktore sa osadzaju do rozdelovacov alebo dokonca tzv. RTL ventily, ktore dokazu zregulovat teploty vody v jedinej vetve, ktora moze ist napr. z konkrétneho radiatora.

      Vyska 5cm je skutocne mala, len samotny cementovy poter od spodnej hrany rurky je odporucany v hrubke 65mm. Je este mozne pouzit anhydritovy poter alebo rozne nivelacne zmesym, ale je to na ukor akumulacie, tepelného odporu alebo preneseni plosnej zataze. To vsetko je potrebne zvazit. A to sa stale nebavime o chybajucej vrstve tepelnej izolacie pod rurkami. Zistite si prosim aku hodnotu tepelného odporu ma folia, ktoru spomínate, pretoze vacsinou sa jedna len o marketingovy tah a realna hodnota je len symbolicka. (pokial ste teda nemal na mysli tacker dosku, ktora ma aj polystyrenovu vrstvu, ale ta by znovu navysila potrebnu hrubku)

      Co sa tyka krycej vrstvy, o kovových doskach sme este v profesionálnych aplikáciách nepoculi, ale v suchych procesoch sa bezne vyuzivaju sadrovlaknite dosky, napr. Rigips, Fermacell alebo Knauf Vidifloor minimalne v hrubke 1cm, idealne 2-2,5cm.

      Do 5cm hrubky by sme teda odporucali riesenie bez mokrého procesu – pouzit systemovu dosku s 2,5 cm hrubkou polystyrenu, v ramci ktorej su uz ulozene aj rurky a na to ulozit vrstvu sadrovlaknitej dosky. Na dosku sa uz moze klast rovno krytina. System suchej montaze Vam vieme nacenit napr. od vyrobcu Schutz.

      S uctou tim Ozonius.sk

  40. Rastislav

    Dobry den.
    Potrebujem poradit. Je mozne na tekutu lepenku konkretne zn. Soudal dat polystyren alebo je potrebne dat este oddelovaciu foliu medzi ne do podlahy? Resp. nahradza tekuta lepenka oddelovaciu foliu?
    Za odpoved vopred dakujem.

    1. Ozonius

      Dobry den,

      Zial ohadom tohto materialu Vam nevieme poskytnut definitivne stanovisko, bola by k nemu potrebna konzultacia s jeho dodavatelom/vyrobcom alebo skusenosti overene casom. Kedze sa jedna o hybridny polymer, v zasade nevidime problem preco by nan nesmel ist priamo polystyren. Moze plnit zaroven aj oddelovaciu funkciu. Ale vhladom na nizku cenu folie a aj malu narocnost prace, resp. jej polozenia by sme ju radsej polozili.

      S uctou tim Ozonius.sk

  41. Jozef

    Moja otázka, išli by ste vy do podlahového kúrenia, keď mám maximálnu hrúbku na všetky vrstvy okrem krytiny 8 cm a iná alternatíva vykurovania je málo vhodná. Je tepelná strata taká výrazná, keď sa bude jednať iba o jednú izbu o veľkostí 18 m/2 a je to miestnosť na prízemí.

  42. Ozonius

    Hrubka 8cm je samozrejme realizovatelna aj ked mimo normových hodnot. Kedze sa vsak jedna len o 18m2, investicia sa urcite predrazi, bude tazke zohnat poterarsku firmu, ktora kvôli takej malej ploche pride + vyjazdy kurenarov a pod. Takisto odpad pri materiáloch, kupuje sa zvacsa na cele balenia. Urcite by som nevylucoval moznost elektrického podlahového kurenia.

    S uctou tim Ozonius.sk

  43. Peter

    Zdravim Vás, rekonštruujem starší dom. Mám urobený podkladov betón a na ňom je hydroizolacia. Trénujem však zdvihnúť podlahu, ak nerátam systémovú dosku a pomer s podlahovkou, ide o 21 cm. Môžem celú túto hrúbku vyplniť 100 kPa polystyrenom? Ďakujem

    1. Ozonius

      Dobry den,

      Ano, cely ten priestor odporucame vyplnit izoláciou o pevnosti minimalne 100kPa. Pokial by ste potrebovali pomoc so specifikaciou potrebneho materialu na podlahove kurenie, zaslite nam prosim podorysy na info@ozonius.sk

      S uctou tim Ozonius.sk

  44. Jan

    Dobry den,
    Potrebujem poradit ohladom izolacie potrubia pre podlahovku.
    Je potrebne izolovat trubku ktora ide od rozdelovaca do vykurovanej miestnosti? Myslim ten usek od skrinky po okruh a tiez spiatocku.

    1. Ozonius

      Dobry den Jan,

      Najprv si prosim ujasnime o aky usek sa jedna. Usek od rozdelovaca az do vstupu rurky do miestnosti sa nazyva „pripojka“ – tu nie je potrebne izolovat, prave naopak, priznava sa jej vykon aj do miestnosti kadial prechadza (napr. chodba alebo ine miestnosti) a tak sa aj dimenzuje, navrhuje projektantom.
      Kratky usek od rozdelovaca az po podlahu, kde uz je zaliata poterom, ten sa osadza do chranicky. Cize nie je to potrebne izolovat, ale umoznit tomuto useku moznost dilatacie, hlavne v casti prechodu cez poter.

      S uctou tim Ozonius.sk

  45. Michal

    Zdravím chcem sa opýtať či na podlahové kúrenie môže ísť odľahčený betón z polystyrénovymi gulickami alebo to neprepusti teplo ďakujem

    1. Ozonius

      Dobry den Michal,

      Polystyrenbeton ma pochopitelne vyssi tepelny odpor nez je standardny cementovy poter a preto by takémuto kroku musel predchadzat vypocet podlahového kurenia so zohladneni tohto parametra co by viedlo k potrebe vyssieho vykonu, aby tento odpor bol prekonany. Vo vseobecnosti takyto poter na podlahove kurenie neodporucame. (zvykne sa pouzivat len ako vyrovnavacia vrstva pod podlahove kurenie)

      S uctou tim Ozonius.sk

  46. K.

    Dobry den, chcel by som sa spytat, ci na 1.NP (nie na prizemi) je potrebne pod polystyrenom polozit PE foliu (tzn. medzi zelezobetonovou doskou a polystyrenom). Vopred Vam dakujem za odpoved

    1. Ozonius

      Dobry den,

      Z hladiska materialov, ich ovplyvnovania a pripadnej degradacie nie je potrebne pokladat PE foliu medzi ZB dosku a polystyren.
      Ak ju vsak polozite, urcite nic nepokazite, je dobre kazdu vrstvu oddelit a moze pomoct napr. pri pripadnej havarii, zateceni a pod.

      S uctou tim Ozonius.sk

  47. Michal Lukáč

    Dobrý deň, prečítal som celý blog, zodpovedal mi veľa otázok na odbornej úrovni. Zostala mi iba 1 otázka. Rekonštruujeme dvojpodlažný rodinný dom. Podlahové kúrenie bude elektrické. Na 2 poschodí má byť v kúpeľni rohová vaňa. Máme 2 hlavných dodávateľov stavebných prác (obaja sa venujú aj podlahovému kúreniu). Ten, ktorého sme si zvolili na izoláciu a anhydritový poter odporúča pod vaňu nedávať ani izoláciu, ani poter. Vaňa tak bude z časti zapustená do podlahy. Bude sa do nej ľahšie vstupovať, tiež získame viac miesta nad hlavou. Výšku múru na spodnej strane šikmej strechy nám stavebný úrad určil max 120cm. Práve kde bude rohová vaňa. Druhý stavbár, ktorý tiež robieva podlahy povedal, že polystyrén a poter musí byť aj pod vaňou (bez podlahového kúrenia). Miestnosť pod kúpeľňou bude obytná a štandardne vykurovaná. Osobne sa z praktického užívateľského hľadiska prikláňam k možnosti 1. Aký je na to prosím Váš názor?

    1. Ozonius

      Dobry den Michal,

      Potrebna normova hrubka polystyrenu medzi vykurovanými podlaziami je 3 cm (pri najbeznejsom suciniteli tepelnej vodivosti 0,04 polystyrenu) Cize pokial by sme chceli byt naozaj striktni, tak aj pod vanu by mala ist tepelna izolacia. Ma to vsak zbytocnu komplikaciu, pretoze je potrebne zohladnit aj potrebnu zatazitelnost (nutnost XPS polystyrenu, velke bodove zatazenie, hrozi, ze vana by sadla), preto by to muselo byt osadene tak, ze nozicky vane by isli az na podlahu a polystyren len ako vypln. Vzhladom na tieto komplikacie a vzhladom na to, ze sa skutocne jedna o poschodie, t.j. pod nim je vykurovany priestor, tak je logickejsie riesenie c.1.

      S uctou tim Ozonius.sk

Napísať odpoveď pre vladimír Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

CommentLuv badge